Bežné príčiny vypadávania vlasov a liečba vypadávania vlasov

Posledná úprava 06.09.2019

Vypadávanie vlasov je častokrát stresujúce, máva výrazný vplyv na kvalitu života dotyčného človeka. Človek sa ako pacient mnohokrát dostaví k obvodnému lekárovi, a to s difúznym alebo rozptýleným vypadávaním vlasov. Jazvovú alopéciu dokáže najlepšie vyhodnotiť dermatológ. Nejazvovú alopéciu dokáže mnohokrát identifikovať aj všeobecný lekár. Androgénna alopécia sa diagnostikuje na základe klinických testov. Alopecia areata sa vyznačuje typickými miestami na hlave, ktoré sú holé. Tinea capitis sa rovnako prejavuje zhlukmi plešatých miest, tieto sú zvyčajne erytematózne (začervenané) a šupinaté, tieto ložiská treba liečiť systémovo. Telogénne effluvium je nejazvový typ plešatenia. Ide o nezápalovú alopéciu s relatívne náhlym začiatkom spôsobeným fyziologickým alebo emočným stresom. Keď sa podarí odstrániť príčinu, vlasy zvyčajne znovu vyrastú. Trichotillománia je zase impulzívna porucha. Liečba je zameraná na kontrolu a zvládnutie psychických problémov. Trichorrhexis nodosa sa objavuje, keď sa vlasy lámu po poškodení. Častokrát ide o nadmerné používanie prípravkov na úpravu vlasov a prílišnú úpravu vlasov. Anagénne effluvium je abnormálne difúzne padanie vlasov, ku ktorému dochádza počas rastovej fázy. Najčastejšie ho spôsobuje chemoterapia.

Pacienti trpiaci na vypadávanie vlasov sa zvyčajne obrátia najskôr na obvodného lekára. Vypadávanie vlasov nie je život ohrozujúce ochorenie. Človeka napriek tomu stresuje a znižuje celkovú kvalitu života. Vzorec postupu vypadávania vlasov môže byť zjavný. Napríklad holé oblasti, ktoré sa objavujú pri alopecia areata. Prípadne o niečo jemnejšie, ako pri rozptýlenom vypadávaní vlasov v rámci telogen effluvium. Tak ako pri rôznych iných ochoreniach, mal by lekár najskôr zistiť anamnézu a pacienta vyšetriť. Pri diagnostike pomôže zistenie, či je príčina vypadávania vlasov nejazvovitá. Takéto vypadávanie vlasov je zvratné. Ak by šlo o jazvovité vypadávanie vlasov, ide o permanentný stav. Jazvová alopécia je dosť zriedkavá, má rôznorodú etiológiu. Príčinou vypadávania vlasov pri jazvovej alopécii môže byť autoimunitné ochorenie, napríklad diskovitý lupus erythematosus. Ak chýbajú folikulárne otvory, ide pravdepodobne o jazvovú alopéciu. Takýto pacient by mal byť odporučený na vyšetrenie k dermatológovi. My sa však zameriame na nejazvové príčiny vypadávania vlasov.

Fyziológia rastu vlasov

Vlasy rastú v troch fázach. Anagén, aktívny rast, nachádza sa v nej v jednom okamihu približne 90% vlasov. Katagén, degenerácia, nachádza sa v nej v jednom okamihu menej ako 10% vlasov. Telogén, oddych, nachádza sa v nej v jednom okamihu 5% až 10% vlasov. Vlasy pritom padajú počas telogénnej fázy.

Ako postupovať pri nejazvovej alopécii

Na určenie špecifickej etiológie vypadávania vlasov stačí častokrát anamnéza a vyšetrenie. Je vhodné rozdeliť príčiny vypadávania vlasov do fokálnych (ložiskových oblastí) a difúznych (rozptýlených) etiológií a podľa toho následne postupovať. Vypadávanie vlasov prejavujúce sa ako ohraničené holé miesta na hlave spôsobuje najčastejšie alopecia areata, tinea capitis alebo trichotilománia. Difúzne, rozptýlené padanie vlasov sa zvyčajne spúšťa ako dôsledok telogénneho alebo anagénneho efluvia. Androgénna alopécia je zvyčajne ešte rozptýlenejšia, prípadne prebieha podľa špecifického vzorca. Môže sa rozvinúť až do úplnej plešatosti.

Pozadie a anamnéza jednotlivých typov vypadávania vlasov

Dôležité znaky rôznych vzorov a typov vypadávania vlasov sú uvedené v tabuľkách. Vlasy, ktoré vypadávajú v chumáčoch naznačujú ako príčinu vypadávania vlasov telogen effluvium. Celotelové symptómy ako je únava a priberanie na váhe naznačujú hypotyreózu. Následne febrilné ochorenie, stresujúce udalosti či nedávne tehotenstvo môžu vyvolať difúzne vypadávanie vlasov v rámci telogen effluvium. Ak pacient používa produkty na vlasy, ktoré majú vlasy posilniť, prípadne určité druhy šampónov, naznačujú diagnózu trichorrhexis nodosa. Ak sa v rámci rodinnej anamnézy objavuje hypotyreóza, je vhodné toto ochorenie rovnako otestovať. Ak rodinná anamnéza potvrdzuje vypadávanie vlasov, je pravdepodobná diagnóza androgénna alopécia.

Tabuľka – Sumarizácia – nejazvová alopécia

TYP VYPADÁVANIA VLASOV

PRÍZNAČNÉ ČRTY

ÚSPEŠNOSŤ LIEČBY

Alopecia areata

Akútne vypadávanie vlasov v chumáčoch a zhlukoch. Pri prehliadke vidno krátke, velusové vlásky, žlté alebo čierne bodky a dolámané vlasové vlákno.

Vysoká miera spontánnej remisie.

Anagénne effluvium

Rozptýlené vypadávanie vlasov, ku ktorému dochádza po dňoch až týždňoch po absolvovaní chemoterapie. Po chemoterapii sa objavuje u 65% pacientov.

Žiadna liečba sa nepreukázala ako účinná. Chladenie hlavy sa neodporúča.

Počas periódy opätovného rastu môže pomôcť minoxidil.

Androgénna alopécia

Rodinná anamnéza vypadávania vlasov, postupne progresívny kurz.

Muži: rednutie na spánkoch po oboch stranách, postup cez čelnú a hornú oblasť vlasovej pokožky. Úplné vypadanie vlasov s niekoľko málo vlasmi v tvare venca na zadnej spodnej časti hlavy smerom k spánkom.

Ženy: difúzne rednutie vlasov na vrchole hlavy, ušetrená je čelná linia vlasov.

Liečba minoxidilom u žien aj u mužov.

Liečbu treba dodržiavať trvalo, padanie vlasov sa totiž po jej vysadení opäť vráti.

Nežiadúce účinky zahŕňajú hypertrichózu (nadmerný rast vlasov), podráždenie či kontaktnú dermatitídu.

Telogen effluvium

Zhluky vlasov, ktoré vypadávajú pri umývaní alebo česaní. Spája sa s fyzickým alebo psychickým stresom.

Liečba zahŕňa odstránenie základného zdravotného problému, padanie vlasov sa následne upokojí.

Problém sa odstráni dva až šesť týždňov po preliečení a odstránení základného problému.

Tinea capitis

Dermatofytová infekcia vlasového vlákna a folikulu. U pacientov sa objavujú na hlave roztrúsené holé miesta.

Ochorenie si vyžaduje celkovú liečbu. Lokálne aplikované protiplesňové lieky totiž neprenikajú až do vlasových folikulov.

Môže ísť o druh trichophyton a druh microsporum.

Trichorrhexis nodosa

Vlasy sa lámu druhotne po poškodení alebo kvôli svojej krehkosti (tento stav je vrodený, daný geneticky). Tiež spôsobené traumou, napríklad nadmerné česanie, úprava vlasov teplom, nevhodné účesy pri ktorých sú vlasy ťahané. Aj ochorenia, ktoré spôsobujú nadmerné škriabanie vlasovej pokožky.

Treba prestať so škodlivou činnosťou.

Trichotillomania

Holé miesta, obvykle frontoparetiálne, postupujú dozadu, môžu postihnúť aj riasy a obočie.

Optimálna liečba nie je známa.

V niektorých prípadoch môže byť potrebná psychiatrická liečba.

Tabuľka – bežné nálezy, súvisiace diagnózy a používané metódy na určenie diagnózy

BEŽNÉ NÁLEZY

PRISLÚCHAJÚCA DIAGNÓZA

POSTUP URČENIA DIAGNÓZY

Náhly nástup vypadávania vlasov

Telogen effluvium súvisiace so špecifickou udalosťou

Dotaz na spúšťaciu udalosť.

Postupný nástup vypadávania vlasov

Alopecia areata

Androgénna alopécia

Jazvová alopécia

Anamnéza a lekárska prehliadka na určenie diagnózy.

Test ťahom: zvýšený pomer vlasov v telogéne vs. anagéne (viac než bežný pomer 1:10).

Dôležitá je rodinná anamnéza a špecifický vzorec padania.

Ak sa objavuje aj zjazvenie pokožky.

Difúzne vypadávanie vlasov

Alopecia totalis, ak je postihnutá nielen vlasová pokožka

Systémové ochorenie, napríklad hypotyreóza, nedostatok železa, iné nutričné nedostatky

Telogen effluvium

Odporučenie na odbornú ambulanciu.

Laboratórne testy sa robia v závislosti na anamnéze a vyšetrení. Krvné testy na hladiny hormónov štítnej žľazy.

Diagnóza na základe anamnézy a vyšetrenia.

Vypadávanie vlasov v zhlukoch

Alopecia areata, trichotillomania

Tinea capitis

Diagnóza na základe anamnézy a vyšetrenia.

Kultivácia hubových kultúr. Môže sa objaviť svrbenie, pustuly, lymfadenopatia.

Mužský alebo ženský vzorec

Androgénna alopécia

Anamnéza a vyšetrenie na určenie diagnózy, pričom vlasová pokožka pôsobí normálne.

Anamnéza – úzkosť či psychické ochorenia

Trichotillománia

Psychiatrická anamnéza, pacient si nemusí byť ťahania vlasov vedomý. Diagnostikuje sa vzorec a vzhľad vlasov.

Anamnéza nadmerného používania produktov na vlasy či príliš tesných a upnutých účesov

Trichorrhexis nodosa

Diagnóza sa stanovuje na základe anamnézy a vyšetrenia. Dolámané a poškodené vlasy sa pozorujú pod miernym zväčšením.

Užívanie liekov

Spôsobuje viacero typov vypadávania vlasov, hlavne však telogen effluvium

Ak je v podozrení konkrétny liek, je vhodné vysadiť ho a sledovať stav vlasov.

Nedávna fyzická alebo psychická trauma

Telogen effluvium

Diagnóza sa určuje na základe anamnézy a prehliadky. Vlasy sa javia v normálnom stave, padanie vlasov nemusí byť zreteľné.

Ochorenia kože

Jazvová alopécia, tinea capitis. Väčšina nejazvových alopécií sa spája s relatívne normálnym stavom vlasovej pokožky.

Diagnóza sa stanovuje na základe anamnézy a lekárskej prehliadky.

Celotelové príznaky

Súvisia so systémovým ochorením

Laboratórne testy sa vykonávajú v závislosti na anamnéze a výsledkoch lekárskej prehliadky.

Lekárska prehliadka a vyšetrenie

Lekárske vyšetrenie sa zameriava na vlasy a vlasovú pokožku. Pozornosť treba venovať aj fyzických príznakom akejkoľvek komorbidity (prítomnosť jedného alebo viacerých ochorení súbežne s existenciou primárneho ochorenia). Ak sa problém týka iba vlasovej pokožky, hľadá lekár typický mužský alebo ženský vzorec na určenie prítomnosti androgénnej alopécie. Pri alopecii totalis dochádza k strate vlasov a telesného ochlpenia na celom tele. Pri trichorrhexis nodosa sú typické suché a lámavé vlasy. Škvrny, pustuly, krusty, erózie či erytémy a lokálna adenopatia zase naznačujú infekciu.

Test ťahom možno rovnako použiť na diagnostikovanie vypadávania vlasov. Pri tomto teste sa palcom, ukazovákom a prostredníkom pevne uchopí 40 až 60 vlasov pri korienku a jemne sa potiahne. Výsledok je pozitívny v prípade, že sa vytiahne viac ako 10% vlasov (teda 4 až 6). Toto implikuje aktívne vypadávanie vlasov a naznačuje diagnózu telogen effluvium, anagen effluvium alebo alopecia areata. Samozrejme, negatívny výsledok testu nutne nevylučuje tieto ochorenia. Test ťahom sa ťažko štandardizuje, pretože sila ťahu nie je distribuovaná jednotne. Je tiež zložité spriemerovať počet ťahaných vlasov, čo vedie k chybným interpretáciám.

Laboratórne testy

Keďže vypadávanie vlasov môže byť spôsobené mnohými ochoreniami a zdravotnými problémami, neexistujú rutinné testy na hodnotenie vypadávania vlasov. Laboratórne testy sú indikované v prípade, že anamnéza a prehliadka naznačí možný problém v inej oblasti zdravia.

Špecifické poruchy vlasov

Androgénna alopécia

Androgénna alopécia je najčastejšia forma vypadávania vlasov u mužov aj u žien. Ide o normálnu fyziologickú variantu. Najčastejšie sa vyskytuje u bielych mužov. Androgénnu alopéciu možno očakávať u 30%, 40% a 50% mužov vo veku 30, 40 a 50 rokov. U žien je tento stav síce vzácnejší, napriek tomu postihuje približne 38% žien starších ako 70 rokov. U mnohých pacientov s androgénnou alopéciou sa toto ochorenie objavuje v rodinnej anamnéze.

K rednutiu vlasov dochádza v určitom vzorci, ktorý je charakteristický pre to ktoré pohlavie. U mužov dochádza k typickému padaniu vlasov na oboch spánkoch, na prednej a hornej časti vlasovej pokožky. Prípadne nastáva kompletné vypadávanie vlasov s reziduálnymi vlasmi v tvare podkovy (od zadnej spodnej časti hlavy po spánky). U žien dochádza prevažne k difúznemu rednutiu vlasov na vrchole hlavy, čelná línia vlasov zostáva zachovaná. Niektoré ženy zažívajú rednutie vlasov po bokoch hlavy. Bežné ochorenia, ktoré sa podobajú na androgénnu alopéciu, sú ochorenia štítnej žľazy, nedostatok železa a anémia a tiež podvýživa.

Medicínska liečba prebieha podľa preferencií pacienta. U mužov sa pri androgénnej alopécii osvedčil napríklad lokálne aplikovaný minoxidil (v tekutej forme a 2% alebo 5% koncentrácii). Opätovný rast vlasov je výraznejší a robustnejší na temene hlavy, na prednej časti nie je natoľko výrazný. Na badateľné zlepšenie treba dodržiavať liečbu minoxidilom 6 až 12 mesiacov. [1] Liečbu treba užívať bez prerušenia a trvalo. Po jej prerušení sa totiž vypadávanie vlasov vráti. Minoxidil v 2% koncentrácii sa odporúča na liečbu androgénnej alopécie u žien. [2] Medzi nežiadúce účinky patrí podráždenie a kontaktná dermatitída.

Ak bol u mužov lokálne užívaný minoxidil neúčinný, prechádza sa pri liečbe androgénnej alopécie na liečbu finasteridom, a to orálne, 1 mg denne. Nežiadúce účinky finasteridu sa prejavujú poklesom libida, erektilnou dysfunkciou a gynekomastiou. [3]

Oba tieto lieky stimulujú opätovný rast vlasov u niektorých mužov. Sú však oveľa účinnejšie, ak sa použijú ako prevencia progresie vypadávania vlasov. Okrem toho existuje niekoľko riešení liečby vypadávania vlasov prostriedkami bez lekárskeho predpisu. V tomto prípade je prevencia ešte dôležitejšia, prílišné otáľanie môže napáchať nezvratné škody. Po vysadení liečby sa vypadávanie vlasov opätovne spustí.

Alopecia areata

Alopecia areata je akútne ohraničené vypadávanie vlasov. Týka sa približne 2% populácie bez rozdielu na pohlavie. Približne 20% pacientov tvoria deti. Etiológia nie je známa, ale patogenéza je pravdepodobne autoimúnna. U pacientov môže dôjsť k jednej epizóde. Môže však dochádzať k remisiám a opätovnému objavovaniu vypadaných plôch. Diagnostiku možno zvyčajne uskutočniť klinicky.

Vypadávanie vlasov sa pri alopecia areata objavuje v troch rôznych vzorcoch. Pri vypadávaní vlasov či telesného ochlpenia v zhlukoch sú holé miesta presne vymedzené, oválneho tvaru, telovej farby. Vyskytovať sa môžu na ktorejkoľvek časti tela. Alopecia totalis sa týka celej vlasovej pokožky. Alopecia universalis zahŕňa celé telo. Pri podrobnej prehliadke vlasovej pokožky možno odhaliť krátke velusové chĺpky, žlté alebo čierne body a zlomené vlasy. (Tieto sa pri alopecia areata neobjavujú.) Pri alopecia areata sa objavujú aj jamky na nechtoch.

Na liečbu pri menšom postihu ako 50% vlasovej pokožky sa využíva injekčne intradermálne podávaný triamcinolón acetonid. Liečba sa opakuje každých 4 až 6 týždňov, až pokým sa problém nevyrieši. Maximálne však šesť mesiacov. Lokálne nežiadúce účinky zahŕňajú prechodnú atrofiu a telangiektáziu. [4]

Alopecia areata možno liečiť tiež lokálne podávanými stredne až vysokopotentnými kortikosteroidmi, minoxidilom, antralínom či imunoterapiou, tiež systémovými kortikosteroidmi. [5]

Tinea capitis

Tinea capitis je dermatofytová infekcia vlasového vlákna a folikulov. Primárne sa týka detí. Medzi rizikové faktory patria kontaminované čiapky, hrebene ale aj nožnice a hrebene u kaderníkov. Prenáša sa z človeka na človeka, prípadne od asymptomatického nositeľa. Infekčné plesňové čiastočky zostávajú aktívne po mnoho mesiacov. Medzi ďalšie prenášače patria infikované vlasy, zvieratá a všetky kontaminované predmety. Microsporum audouinii sa bežne šíri medzi psami a mačkami.

Pacientom s tinea capitis vypadávajú vlasy väčšinou v zhlukoch, postihnutá však môže byť aj celá vlasová pokožka. Medzi ďalšie nálezy patrí adenopatia a pruritus. U detí sa môže objaviť aj kerion, bolestivý erimatózny mokvajúci povlak, často s purulentnou drenážou a regionálnou lymfadenopatiou. Zadná aurikulárna lymfadenopatia pomáha odlíšiť tinea capitis od iných zápalových príčin alopécie. Ak nie je diagnóza jasne odvoditeľná z anamnézy a vyšetrenia, odoberá sa zoškrab z kože z aktívneho okraja zapálenej oblasti. Mikroskopicky sa na prítomnosť hyfy vyšetruje v roztoku hydroxidu draselného. Vzorky kože možno tiež odoslať na kultiváciu hubovej kultúry. Nie je to však príliš užitočná pomoc, pretože kultivácia a rast húb môže trvať až šesť týždňov.

Tinea capitis si vyžaduje systémovú liečbu. Lokálne aplikované protiplesňové látky neprenikajú do vlasových folikulov. [6]

Telogen effluvium

Telogen effluvium je nejazvový, nezápalový druh alopécie s relatívne náhlym nástupom. Incidencia je veľmi podobná pri oboch pohlaviach aj vekových skupinách. Dochádza k nemu, keď množstvo vlasov vstúpi do telogénnej fázy. Následne tri až štyri mesiace po fyzickom či psychickom strese vypadávajú. Zoznam podnecujúcich faktorov je rozsiahly, patria sem závažné chronické ochorenia, tehotenstvo, operačný zákrok, vysoká horúčka, podvýživa, ťažká infekcia, endokrinné poruchy. Kauzatívna liečba prebieha pomocou retinoidov, antikoagulantov, antikonvulzív, betablokátorov, antityroidných liekov. Ďalšou možnou príčinou je užívanie perorálnych kontraceptív.

Pacienti trpiaci na telogen effluvium môžu mať symptómy základného prvotného zdravotného problému, častokrát sú však asymptomatickí. Častokrát si všimnú, že im vypadávajú vlasy vo zvýšených množstvách – v sprche či na hrebeni nachádzajú veľké množstvá vypadaných vlasov. Je dôležité, aby sa pokúsili spomenúť si na akýkoľvek potenciálny spúšťač, ktorý sa vyskytol dva až päť mesiacov pred samotným zvýšeným padaním vlasov.

Prehliadka vlasovej pokožky u pacientov trpiacich na telogen effluvium zvyčajne ukáže rovnomerné rednutie vlasov. Ďalšie diagnózy môže naznačovať prítomnosť erytému, šupiniek či zápalu, pozmenené či nerovnomerné rozloženie vlasov, zmeny v hrúbke vlasu. Tiež dĺžka, tvar či krehkosť vlasov. Laboratórne vyšetrenie sa vykonávajú vtedy, ak sa pri anamnéze alebo lekárskom vyšetrení preukáže možná prítomnosť iného systémového ochorenia. Môže ísť napríklad o nedostatok železa, teda anémiu, o nedostatok zinku, ochorenie obličiek alebo pečene či ochorenie štítnej žľazy.

Telogen effluvium sa zvyčajne vyrieši samo od seba, k náprave stavu rastu vlasov dochádza po dvoch až šiestich mesiacoch. Liečba zahŕňa odstránenie základnej príčiny vypadávania vlasov a upokojenie situácie. Potenciálne kauzatívnu liečbu treba prerušiť, ak je to možné. [7] Telogen effluvium pritom môže pretrvávať aj roky, ak základná príčina vypadávania vlasov v podobe stresu stále trvá.

Trichotillománia

Trichotillománia je nutkavé ochorenie, spúšťa sa väčšinou vo veku 13 rokov. Pacienti s týmto ochorením vyťahujú, stáčajú alebo vytrhávajú vedome alebo nevedome vlastné vlasy. Trichotilománia postihuje približne 4% populácie. Najčastejšie sa objavuje v detskom veku a u adolescentov.

Určiť diagnózu trichotillománia môže byť zložité, ak si pacient trhania a ťahania vlasov nie je vedomý. Zvyčajne sa na hlave objavujú frontoparietálne oblasti alopécie, ktorá postupuje smerom dozadu. Môže sa týkať dokonca aj mihalníc a obočia. Typické sú pre ňu holé miesta, vlasy akoby vôbec nerástli rovnomerne. Vlasy bývajú dolámané alebo skrútené. Trichotillománia môže spôsobiť problémy so sebavedomím a spoločenským vnímaním. Medzi jej komplikácie patria rôzne infekcie, poškodenie pokožky a trvalé zjazvenie.

Optimálna liečba vypadávania vlasov z dôvodu trichotillománie nie je známa. Môže byť potrebný aj zásah a pomoc psychiatra alebo psychológa. Medzi možnosti liečby vypadávania vlasov v tomto prípade sa radí kognitívno-behaviorálna terapia, selektívne inhibítory spätného vychytávania serotonínu. [8] Dostatočné silné dôkazy potvrdzujúce účinnosť takejto liečby však nateraz neexistujú.

Trichorrhexis nodosa

Trichorrhexis nodosa sa prejavuje lámavými vlasmi. Tie sa lámu kvôli poškodeniu alebo kvôli ich prílišnej krehkosti. Postihuje proximálnu vrstvu vlasu, môže však siahať aj na distálnu vrstvu. Medzi kauzatívne traumy patrí nadmerné česanie vlasov, používanie tepla pri úprave vlasov, príliš upäté účesy, trichotilománia. Tiež ochorenia, pri ktorých dochádza k prílišnému škriabaniu vlasovej pokožky. Medzi chemické traumy ako príčiny vypadávania vlasov sa radia nešetrné spôsoby ošetrovania vlasov (bielenie vlasov, farbenie vlasov, agresívne šampóny, trvalá alebo žehlenie vlasov). Radíme sem aj nadmerné vystavovanie vlasov slanej vode. Kongenitálne alebo genetické ochorenia, ktoré spôsobujú trichorrhexis nodosa, sú trichorrhexis invaginata (bambusové vlasy), intususcepcia vlasu v keratinizačnej zóne. Tiež Menkesova choroba, keratinizačné defekty kvôli chybnej metabolizácii medi. Zriedkavo môže byť trichorrhexis nodosa prejavom hypotyreózy.

Pri pozorovaní možno na vlasoch vidieť biele uzlíky. Pri bližšom nahliadnutí vidno, že ide o praskliny a zlomeniny na vlasovom obale a jadre, ktoré sa štiepia na rôzne pramienky. Pri dermoskopii vlasy vyzerajú ako rozstrapkané štetce.

Ak nie je možné jasne stanoviť diagnózu, pristupuje sa k laboratórnym testom – kompletný krvný rozbor, hladiny železa, hladiny medi, test na funkciu pečene, hladiny hormónov štítnej žľazy, hladiny sérových a močových aminokyselín. Medzi liečebné postupy patrí aj vyhýbanie sa fyzickému a chemickému poškodeniu vlasov.

Anagen effluvium

Anagen effluvium je stav, pri ktorom dochádza k abnormálnemu difúznemu vypadávaniu vlasov, zvyčajne náhlemu. Príčinou vypadávania vlasov nachádzajúcich sa v anagéne je udalosť postihujúca a ovplyvňujúca mitotickú a metabolickú aktivitu vlasových folikulov. Výskyt anagen effluvia po chemoterapii je v priemere 65%. Najčastejšie súvisí s cyklofosfamidom, nitrózomočovinou a doxorubicínom. Ďalšie príčinné lieky sú tamoxifen, alopurinol, levodopu, brómokriptín, ale aj toxíny ako bizmut, arzén a zlato. Anagen effluvium môže byť spôsobené aj inými zdravotnými či zápalovými stavmi ako je mykóza fungoides alebo pemphigus vulgaris.

U pacientov sa anagen effluvium prejavuje typickým difúznym vypadávaním vlasov. Dochádza k nemu po niekoľkých dňoch až týždňoch od vystavenia chemoterapeutickej látke. Najzreteľnejší je po jednom až dvoch mesiacoch. Približne 50% žien s rakovinou považuje vypadávanie vlasov ako najtraumatickejší aspekt chemoterapie. Dokonca až 10% odmieta liečbu kvôli strachu z vypadávania vlasov.

Anagen effluvium je zvyčajne reverzibilné. K opätovnému rastu dochádza jeden až tri mesiace po ukončení liečby. Permanentná alopécia je v tomto prípade veľmi zriedkavá. Podľa výskumov, chladenie vlasovej pokožky bola jediná intervencia, ktorá výraznejšie znížila vypadávanie vlasov kvôli chemoterapii. Lekári však takýto postup neodporúčajú, pretože chladenie môže minimalizovať prísun chemoterapeutickej látky k vlasovej pokožke, čo môže následne spôsobiť kožné metastázy na vlasovej pokožke. [9]

Zdroje

Čítajte ďalej Príčiny rednutia vlasov
Máte otázku týkajúcu sa tejto témy? Pýtajte sa


Zatiaľ bez hodnotenia

Podporte eOtazky lajkom

Vyskúšali sme a odporúčame

Vitamíny na vlasy FOLIVITAL PRO

Využite zľavový kupón

Naše hodnotenie:

  • Naozaj veľké množstvo dôležitých vitamínov a minerálov pre rast zdravých vlasov.
  • Rýchle doručenie + Výhodná cena

Čítajte viac

Blízke témy