4 veci, ktoré prezradí farba vlasov o vašom zdraví

Nech už sa o blondínach a výške intelektu hovorí všeličo, je pravdou, že farba vlasov skutočne dokáže o človeku – a jeho zdraví – dosť vecí prezradiť.

Hovoríme ale o prirodzenej farbe vlasov, nie tej z fľaštičky! Špecifický prírodný odtieň je určený génmi, ktoré sme zdedili po rodičoch a po predkoch. Aj keď je pravda, že vedci nedokážu presne vytvoriť rovnicu, ktorá by vám dokázala vypočítať konkrétny odtieň čokoládovohnedej alebo jahodovej blond. Dajme teraz bokom genetické tajomstvá a povedzme si o veciach, ktoré vedci o farbe vlasov a o tom, čo farba vlasov o vás vypovedá, zistili.

Farba vlasov dokáže predpovedať riziko vzniku rakoviny kože

Červenovlasí (ryšaví) ľudia tvoria iba približne 1 až 2% celosvetovej populácie, avšak až 16% pacientov s melanómom má ryšavé vlasy. Štúdia z júla 2016 vysvetľuje bližšie, prečo to tak je. ^[1] Vedci zistili, že špecifická génová variácia, ktorá spôsobuje červené sfarbenie vlasov (a je zodpovedná aj za pehy), vedie k 42% rýchlejšiemu tempu vzniku rakoviny kože, ktorú spôsobujú genetické mutácie. Je to, ako by ste sa vystavovali slnku o 21 rokov naviac.

Farba vlasov má vplyv na citlivosť na bolesť

Ryšaví ľudia majú smolu aj pokiaľ ide o bolesť. Podľa jednej štúdie sú náchylnejší na strach pred zubármi. ^[2] Zistilo sa totiž, že genetické variácie spôsobujúce červené sfarbenie vlasov robí ryšavých ľudí odolných voči určitým anestetikám. To znamená, že v minulosti pravdepodobne zažili bolestivé ošetrenie zubov. Okrem toho potrebujú ryšaví ľudia na utlmenie bolesti vyššie dávky anestetík, pravdepodobne preto, že génová variácia vedie k zmenám metabolizácie liekov.

Farba vlasov môže predstavovať riziko pre zrak

S pribúdajúcim vekom začínajú mnohí ľudia strácať zrak kvôli vekom podmienenej makulárnej degenerácii. Pri degenerácii makuly sa začína videnie rozostrovať od stredu a postupne sa rozširuje smerom von. Dochádza k nej spravidla po šesťdesiatke, pričom fajčenie zdvojnásobuje riziko vzniku vekom podmienenej degenerácie makuly. Rolu tu však podľa všetkého zohráva aj farba vlasov. Ľudia s blond alebo ryšavými vlasmi, ktorý sa v puberte výraznejšie vystavovali slnku (teda viac ako 2 hodiny denne počas leta), sú na rozvinutie degenerácie makuly náchylnejší. (Ak ich porovnávame s ľuďmi, ktorých pobyt na slnku trval menej ako dve hodiny.) U ľudí s tmavšími vlasmi nebolo zistené zvýšené riziko na vznik vekom podmienenej degenerácie makuly. ^[3]

Farba vlasov a zvýšené riziko Parkinsonovej choroby

A znovu ryšaví ľudia. Podľa štúdie z roku 2009 je vyššie riziko prepuknutia Parkinsonovej choroby medzi ryšavými ľuďmi než u ľudí s čiernymi vlasmi. ^[4] Obzvlášť, ak sa vyvinie pred dosiahnutím veku 70 rokov. Presný dôvod síce odborníci neodhalili, hypotéza však znie, že melanín, ktorý dodáva vlasom a pokožke pigment, sa môže viazať na toxíny a chrániť tak ľudí s tmavšími vlasmi pred degeneratívnymi ochoreniami.