Domov / / Nespavosť u starých ľudí

Nespavosť u starých ľudí

Posledná úprava 05.02.2018

Nespavosť u starých ľudí je úplne bežný problém. Či je to ale prirodzená súčasť starnutia je neustále témou rôznych diskusií. Ide o nespavosť druhého typu (sekundárnu nespavosť), teda nespavosť vyvolanú chorobami a liekmi? Alebo o nespavosť prvého typu (primárnu nespavosť), ktorá nemá s ďalšími ochoreniami žiadnu spojitosť? Táto otázka, ktorá sa veľmi podobá na dilemu, či bolo skôr vajce alebo sliepka, sa zaoberá vzťahom medzi znižovaním kvality spánku a výskytu chronických chorôb u starých ľudí. Prispieva nízka kvalita spánku k ostatným fyzickým problémom, alebo spôsobujú nízku kvalitu spánku samotné choroby?

Nateraz platí konsenzus, že znižovanie kvality spánku spojené s pribúdajúcim vekom je normálne a nezvratné. Nespavosť u starých ľudí zvyčajne narastá ako dôsledok sekundárnej nespavosti, nie primárnej. U seniorov dochádza k bežnej, hoci nie celkom objasnenej, degenerácii neurálneho systému, čo spôsobuje nepravidelnosti v cirkadiánnom rytme, čím sa narúša nielen spánok, ale zvyšuje sa aj frekvencia a dĺžka dennej ospalosti.

Chronické spánkové problémy sa dotýkajú oveľa častejšie starých ľudí, než strednej a mladšej generácie. Homeostatická regulácia spánkových zmien sa s pribúdajúcim vekom mení. Momentálne prevláda názor, že je to spôsobené skôr ochoreniami, než že by išlo o normálnu súčasť starnutia. Spánok starých ľudí je plytší a oveľa častejšie prerušovaný. Lekári predpisujú seniorom lieky na spanie častejšie než mladým ľuďom alebo deťom.

Nejde len o subjektívne problémy s nespavosťou. Polysomnografické merania fyziologických ukazovateľov potvrdzujú fakt, že sa kvalita a kvantita spánku znižujú. Hlboký spánok, v percentuálnom porovnaní celkového spánku, sa s pribúdajúcim vekom znižuje. Súvisí to s poklesom hladín rastových hormónov. V neskoršom veku dochádza v každej dekáde o stratu 10 minút REM spánku. Prebúdzanie počas noci, ktorým sa meria spánková fragmentácia, sa naopak zvyšuje o 30 minút za dekádu. Inak povedané, každých desať rokov prichádzame o 10 minút hlbokého, kvalitného spánku a každých desať rokov je doba medzi jednotlivými prebudeniami o pol hodinu kratšia.

Faktorov, ktoré majú významný vplyv na nespavosť u starých ľudí, je hneď niekoľko. Ide o choroby a užívanie liekov, čo je u seniorov bežné. Niektorí seniori nemajú dostatok fyzickej aktivity a nie sú tak často vystavení jasnému slnku a svetlu. Tí najzdravší starí ľudia, ktorí sú zároveň fyzicky najaktívnejší a majú najmenej zdravotných problémov, zvyčajne spia stále veľmi dobre.

Netreba však zabúdať, že zmeny v neurobiológii cirkadiánneho rytmu súvisia s vekom. S pribúdajúcim vekom začína krivka cirkadiánneho rytmu klesať. Je to pravdepodobne kvôli zmenám v mozgu spôsobeným nediagnostikovaným zdravotným stavom. U zdravých starých ľudí zjavne nedochádza k poklesu cirkadiánnych signálov. Strata takýchto signálov je však vo všeobecnosti bežná. Odborníci potvrdili dokonca aj u starnúcich zvierat, že u nich využíva suprachiazmatické jadro menej energie a následne produkuje menej neuropeptidov.

Nespavosť u starých ľudí a zdravotný stav

Ľudia sú s pribúdajúcim vekom náchylnejší na sekundárnu nespavosť, a to kvôli svojmu zdravotnému stavu. Zároveň trpia na poruchy spánku ako je apnoe, syndróm nepokojných nôh a poruchy v cirkadiánnom rytme. Primárna nespavosť a nespavosť spôsobená psychickými problémami s vekom nesúvisí a s pribúdajúcimi rokmi nenarastá.

Metabolizmus liekov na spanie u starých ľudí sa od metabolizmu mladých líši predĺženou dobou zotrvania lieku v tele. Polčas rozpadu lieku, teda doba, ktorú potrebuje telo na odbúranie pol dávky lieku z krvného obehu, je u seniorov vyšší. Znamená to, že spánková zotrvačnosť je kvôli zostatkovému množstvu liekov v tele pravdepodobnejšia u starých ľudí.

Nespavosť u starých ľudí sa týka až tretiny populácie. Syndróm nepokojných nôh a spánková apnoe sú tiež oveľa bežnejšie u seniorov. Porucha spánku spojená s dýchaním si zaslúži zvláštnu pozornosť, pretože existujú dôkazy, že súvisí so stareckou demenciou a kognitívnym deficitom u starších pacientov.

Nespavosť u starých ľudí a zlé spánkové návyky

Starší ľudia trávia v posteli viac času než mladí, ale ich nočný spánok je vo všeobecnosti povrchný a roztrieštený. Starí ľudia často ignorujú pravidlá spánkovej hygieny odporúčané ľuďom trpiacim na nespavosť. Seniori na dôchodku, ktorí už nemusia dodržiavať pravidelný harmonogram, sú náchylnejší na denné zdriemnutia, nepravidelné vstávanie a nadmerné trávenie času v posteli. Tieto praktiky sú ale pre boj s nespavosťou kontraproduktívne.

Niektoré bežné nesprávne spánkové návyky sa častejšie objavujú práve u staršej populácie. Starí ľudia zostávajú v posteli celú noc, hoci nespia (z čoho vyplýva neefektívnosť spánku) a následne si musia zdriemnuť v priebehu dňa. Môže to byť samozrejme spôsobené nudou a nedostatkom činnosti na dôchodku. Pomôcť však môžu aj správne spánkové návyky.

Nespavosť u starých ľudí a biorytmus

Starší ľudia sú v ranných hodinách šikovnejší, výkon pri mentálnych testoch v priebehu dňa klesá. Dokonca prudšie ako u mladých ľudí. Celková nálada seniorov je ráno lepšia. Medzi pohlaviami rozdiely existujú. Muži prichádzajú o viac hlbokého spánku ako ženy. Denná ospalosť je u starých mužov častejšia než u starých žien.

Pokiaľ ide o nespavosť u mladých ľudí a ľudí v strednom veku, udávajú tieto vekové kategórie problémy skôr pri zaspávaní. Seniori sa sťažujú na nočné prebúdzanie, skoré ranné prebúdzanie a neosviežujúci spánok.

Rastový hormón, ktorý sa počas spánku s pomalými vlnami uvoľňuje nárazovo, je u starých ľudí dosť vzácny. Tým sa znižuje aj množstvo spánku s pomalými vlnami. Hormón somatostatín spomaľuje uvoľňovanie rastového hormónu. Pokiaľ sa starým ľudom v dávkach uvoľňuje somatostatín, je ich spánok roztrieštený.

Odborníci zastávajú názor, že ľudské cirkadiánne hodiny sú nastavené na periódu 25,25 hodiny a táto perióda sa s pribúdajúcim vekom znižuje. Tento fakt potom vysvetľuje, prečo majú adolescenti problémy s ranným zobúdzaním a prečo sú seniori ospalí už skoro večer. Krivka cirkadiánneho rytmu niekedy zostáva u zdravých seniorov v podstate pevná a nemenná. Preto sa odborníci začali zamýšľať nad možnosťou, že vnútorná perióda endogénneho ľudského cirkadiánneho stimulátora nie je natoľko rozdielna, pokiaľ porovnávame zdravých seniorov a mladých ľudí. A tiež, že sa tento rytmus pohybuje okolo 24 hodín. Zhoršovanie stavu suprachiasmatického jadra môže predstavovať skôr patologické, než bežné zmeny.

Podľa ďalšieho názoru majú starí ľudia väčšie okno v cirkadiánnom cykle. Doslova možno povedať, že ich spánkové návyky zapustili v priebehu rokov hlbšie korene. Mladí ľudia môžu zaspávať v rôznych nepravidelných časoch, pretože sa dokážu zmenám v spánku oveľa lepšie prispôsobiť.

Nespavosť u starých ľudí a termoregulácia

Podľa vedcov majú starší ľudia menšiu schopnosť termoregulácie, než tí mladší. Zároveň tvrdia, že teplota pokožky má vplyv na schopnosť zaspať a v spánku zotrvať. To by mohlo vysvetľovať zvýšenú nespavosť u starých ľudí.

Podľa odborníkov má výrazná desynchronizácia cirkadiánneho cyklu u väčšiny starých ľudí vplyv na termoreguláciu a iné fyziologické procesy. Vrátane zrýchlenia rastu nádorov. Telesná teplota sa počas spánku a prebúdzania mení. Ľudia sa budia, keď sa ich telesná teplota zvyšuje. V prehistorických dobách, dávno pred zavedením radiátorov a ventilátorov, to súviselo so zvýšením okolitej rannej teploty vzduchu. Zníženie telesnej teploty zase súvisí s časom na spanie. Ak sa cirkadiánny cyklus telesnej teploty rozhodí, dochádza u človeka k cirkadiánnej desynchronizácii. Práve toto je bežným javom u starých ľudí. Čiastočne to vysvetľuje neschopnosť zotrvať v spánku a tiež nadmernú dennú ospalosť.

Prevažujúcou hypotézou v modeloch spánku je dvojprocesový model. V tejto hypotéze je spánok ovplyvňovaný cirkadiánnymi a homeostatickými procesmi. Pokles kvality spánku s pribúdajúcim vekom je potom vyvolaný zmenami v oboch procesoch. Homeostatický proces sa s pribúdajúcimi rokmi začína s cirkadiánnym procesom rozchádzať.

Vedci tiež zistili, že mladí ľudia spia dlhšie než ľudia stredného veku a starší. Denné driemanie sa údajne s vekom vôbec nemení. Príčinou je zmena životného štýlu. Jednou z takýchto zmien môže byť odchod do dôchodku. Starí ľudia podľa výskumného tímu nespia cez deň preto, že by boli starí, ale preto, že sú na dôchodku.

Máte otázku týkajúcu sa tejto témy? Pýtajte sa


Nespavosť u starých ľudí Priemerné hodnotenie: 5 (2 hodnotení­)

Podporte eOtazky lajkom

Doporučené produkty

Čítajte viac