Domov / / Účesy

Účesy

Posledná úprava 02.12.2016

História účesov

Účesy v Egypte

Účesy v starovekom Egypte záviseli na bohatstve, veku a spoločnosti v ktorej sa človek pohyboval. Muži i ženy mali vlasy po ramená, vlasy ostrihané nakrátko na šiji, alebo dokonca oholené hlavy! Avšak ak mal oholenú hlavu mladý človek ešte pred tým, než sa z neho stal dospelý, nechal si na boku hlavy malú kaderu nazývanú “Kadera mladosti” symbolizujúcu jeho vek. Potom mal na výber z krátkych alebo dlhých vlasov. Mladé dievčatá nosili vrkoče a niekedy copy. Starší muži a ženy nosili parochne zakrývajúce ich nedostatok vlasov alebo ich šedivosť. Pretože Egypťania boli často vystavení slnku, parochňa im pomohla chrániť vlasy pred poškodením slnkom.

Ženy zo Starého kráľovstva mali kratšie účesy, zatiaľ čo ženy z Nového kráľovstva mali účesy dlhšie. Ženy nosili svoje vlasy prírodne zvlnené (ak boli ich vlasy dlhé) alebo spletené do vrkoča. Obe skupiny žien zdobili svoje vlasy kvetinami, ako napríklad lotosový kvet a ľanové stužky. Egypťania používali aj diadémy a čelenky vyrobené zo zlata alebo granátu, ale chudobní ľudia zdobili svoje vlasy ovocím a lístkami. Nosili tiež čelenky okolo celej hlavy, ktoré udržali vlasy na mieste, rovnako ako aj sponky do vlasov a korálky zo slonoviny a kovu, ktoré držali tieto doplnky na mieste. Okolo každého prameňa vlasov obtočili zlatú rúrku aby tak ukázali svoje bohatstvo a farbili si vlasy henou. Rovnako ako ženské účesy dnes, ich účesy boli veľmi unikátne.

Privilegované ženy odmietli nosiť závoj, ale chudobné ženy prijali závoj, pretože bol považovaný za znak sociálnej mobility. Muži udržiavali svoje vlasy krátke alebo si vlasy holili, čím bohatší muž bol, tým komplikovanejšie parochne nosil.

Účesy v Grécku

Na rozdiel od Egypťanov, vlasy v starovekom Grécku boli zviazané dozadu do účesu chignon a boli oveľa dlhšie.

Mnoho účesov zahŕňalo zapletenie vlasov a ich upevnenie na hlave a ozdobenie vlasov kvetmi, čelenkami, stuhami a kúskami kovu. Blondínky sa vyskytovali len zriedkavo a preto sa mnoho žien snažilo nafarbiť si vlasy na blond alebo načerveno.

Účesy v starovekom Grécku tiež zahŕňali posypanie vlasov zlatým práškom. Muži mali krátke vlasy alebo oholené hlavy a pokiaľ neboli vojakmi, nosili brady.

Účesy v Ríme

Jednoduché ženské účesy tvorili rozpustené vlasy, ktoré boli zviazané čelenkou aby nepadali do tváre. Mladé dievčatá nosili jednoduchý drdol umiestnený na krku. Avšak, počas vlády cisára Augusta sa jednoduché účesy zmenili a do módy prišli detailné účesy. V starovekom Ríme boli účesy vyjadrením identity človeka, rovnako ako je tomu dnes, a taktiež poukazovali na bohatstvo, postavenie, pohlavie a vek človeka. Vlasy ženy poukazovali na to, aká atraktívna a bohatá bola.

V dnešnej dobe sú komplikované účesy, ako nosí napríklad Lady Gaga, považované za kontroverzné a radikálne, ale v období Rímskej ríše boli zložitejšie a poburujúce účesy považované za viac atraktívne, pretože indikovali, že žena strávila hodiny zdokonaľovaním svojho štýlu, čo poukazovalo na jej bohatstvo. Ženy používali falošné príčesky, rovnako ako my dnes, aby ich vlasy vyzerali hustejšie a dlhšie. Ženy nosili svoje vlasy buď v prstencoch alebo vo vysoko vypnutých sofistikovaných vrkôčikoch a uzloch. Vlasy si zdobili hlavne sponkami s perlami a drahokamami. Mužské účesy boli rôzne.

V skorom období Rímskej ríše, mali muži dlhé vlasy a brady, ale tie časom vystriedali krátke vlasy a oholené tváre. To sa opäť zmenilo okolo roku 1 nášho letopočtu kedy mali muži krátke účesy, ale nechávali si narásť brady. Cézarovi začali časom vlasy rednúť, kvôli čomu nosil vavrínovú korunu, aby skryl to, čo bolo považované za znamenie degenerácie. Na druhej strane, cisár Nero nosil kučeravé vlasy, ktoré rámovali jeho tvár a neskôr začal trend bokombrád.

Účesy na Východe

Vo védskom období (1700 – 1100 p.n.l.) nosili Indovia oholenú celú hlavu, no podobne ako mladí Egypťania si nechali jeden prameň vlasov v zadnej časti alebo na boku hlavy čo umožňovalo “Bohu ťahať ľudí do neba”. Tento druh účesu bol časom obmedzený na osoby vo vysokých sociálnych pozíciách, zatiaľ čo ženy mali používať príčesky s drahokamami a šperkami na čele. Grécka kultúra to všetko zmenila, keďže Budha bol zobrazený s kučeravými vlasmi v drdole na vrchole jeho hlavy.

V období medzi rokmi 320 -550 ženy nosili krátke vlasy a zvyčajne používali dlhšie vlasy na vytvorenie účesu. Ak boli ich vlasy zviazané, boli v drdole na boku hlavy, alebo v blízkosti šije.

Muži mali vlasy po plecia a často zapletené. Od 6. storočia, v Indii, v moslimskej komunite nosili muži aj ženy vlasy na verejnosti ukryté. Muži nosili turban alebo fez. Ženy nosili tradičný závoj. V 7. storočí, niekoľko sultánov z Damasku, Perzie a Afganistanu začalo napádať Indiu, čo spôsobilo že indické a moslimské oblečenie sa navzájom ovplyvňovalo. Účesy sa príliš nezmenili, pretože vlasy väčšiny žien boli čierne, dlhé, zapletené vo vrkôčikoch alebo zviazané do drdolu na zátylku.

Účesy v Číne

Čínske účesy sa líšili v závislosti od veku ženy a jej rodinného stavu a dôvodom prečo ich vlasy boli veľmi dlhé bolo to, že bolo považované za nezdvorilé ostrihať si vlasy, pretože sú zdedené od rodičov.

Dievčatá (a slobodné ženy) obvykle nosili dlhé vlasy zapletené do vrkôčikov, ktoré nosili slobodné ženy. U vydatých žien to bolo naopak, pretože ich vlasy boli zviazané s kde tu visiacou kučerou aby žena ukázala, že je už vydatá. Mnoho čínskych žien používa príčesok zvaný Buya (čo znamená “postupne zatras”).

Režim Manchu v tom čase diktoval, že muži si musia prednú časť hlavy oholiť a zvyšok vlasov zapliesť do vrkôčikov zviazaných čiernym hodvábom. Táto tradícia bola prelomená len nedávno keď si v roku 1922 posledný cisár odstrihol svoj cop, čo symbolizovalo meniace sa zvyky.

Účesy v Japonsku

Japonské ženské účesy boli úplne odlišné od čínskych. V 7. storočí ženy patriace medzi šľachtu nosili vlasy upevnené na hlave vo vrkoči na zadnej časti hlavy nazývaný (kepatsu). Avšak, po tomto období a až do roku 1345 móda diktovala, že ženy by mali nosiť dlhé vlasy rozpustené ako znamenie krásy. V období Edo (1603-1868) nosili ženy omnoho komplikovanejšie účesy, najmä celý rad rôznych drdolov, ozdobených paličkami do vlasov, stuhami, kvetmi a hrebeňmi.

Počas nasledujúcich 100 rokov sa nosili rovnaké účesy ale s použitím oveľa väčších hrebeňov, v ktorých boli stružky a paličky na zadnej strane hlavy pretože boli veľmi ťažké. Niektoré ženy prijali oveľa jednoduchší účes, akým je napríklad “box Shimada”, ktorý sa skladal z vlasov zvinutých do slučky na vrchole hlavy a vyčnievajúcej krabice na šiji. Drdol sa nosil aj na temene hlavy a bol zaistený sponou. Muži v Japonsku nosili podobné účesy ako Číňania, vypnutý cop s oholenou prednou časťou hlavy. Nosil sa aj účes wrester, pri ktorom boli vlasy pripnuté k zadnej časti hlavy a predná časť bola oholená.

Účesy v Afrike

V Afrike žije mnoho kmeňov, čo má za následok aj množstvo rôznych zvykov. Masai bojovníci trávili celé hodiny zapletaním si vlasov navzájom. Farbili si vlasy načerveno prirodzeným pigmentom vlasov nachádzajúcim sa v sopečných oblastiach, ktorý zmiešali so živočíšnym tukom na vytvorenie textúry podobnej farbe. Tento kmeň tiež nosí čelenku. Ženy si oholia hlavu, keď sa vydajú, čo symbolizuje nový začiatok. Vlasy chlapcov sa tiež holia pred tým, než sú obrezaní, čo umožňuje ich vlasom rásť, kým sa nestanú bojovníkmi, potom sa im vlasy zapletú.

Ženy z kmeňa Mangbetu nosia iný druh účesov. Vlasy si zapletajú do koša v tvare kužeľa (vytvára korunu), ktorý drží na mieste pomocou kostí v tvare ihly. Kmeň Miang nosil jednoduché copy, ktoré boli zakryté šatkami. Tieto účesy mali pre každý kmeň iný význam. Farbené vlasy a vlasy spevnené použitím trusu boli v starovekej Afrike bežné.

Účesy v Amerike

Domorodí Indiáni v Amerike mali, podobne ako mnoho afrických kmeňov, rôzne účesy. Kmene v blízkosti východného pobrežia si holili väčšinu svojich vlasov nechávajúc iba hrebeň vlasov pozdĺž temena. Mnoho bojovníkov si holilo vlasy nechávajúc iba ofinu okolo celej hlavy (tonsure), jeden prameň vlasov na temene hlavy alebo tuhý hrebeň vlasov idúci prostriedkom hlavy známy ako "kohút”. Bol vytvorený zo skutočných aj umelých vlasov a bol žiarivo farebný. V iných indiánskych kmeňov muži verili, že ich vlasy symbolizujú silu a čím dlhšie vlasy, tým viac múdrosti a energie mali. Vlasy boli rozdelené do dvoch vrkočov alebo do jedného vrkoča smerujúceho nadol doprostred chrbta, v prípade, že išlo o staršieho a skúsenejšieho bojovníka.

Ženy tiež nosili také účesy a zdobili svoje vlasy bižutériou, korálkami a perím. Vrkoče sa v dnešnej dobe pletú z troch prameňov vlasov, ale Indiáni používali viac prameňov aby tak ukázali zložitosť svojho účesu. Mnoho mužov a žien malo jednoduchý účes a občas si na stred vlasov jasnými farbami maľovali vodorovné pruhy. Juhovýchodné kmene, ako napríklad Navajo a Pueblo, si zviazali vlasy za hlavou a obtočili ich do účesu známeho ako Chongo (ktorý nosili aj muži).

Slobodné dievčatá z kmeňa Hopi nosili veľké účesy, ktoré sú známe ako motýlie špirály. Tento typ účesu nosili iba slobodné ženy a matka dievčaťa ho vytvorila obtočením vlasov okolo drevených blokov, čím sa dosiahol motýlí vzhľad.

Účesy v Západnom svete

Od 5. storočia až do 15. storočia, čo je obdobie známe ako stredovek, prevládalo katolícke náboženstvo. Germánske kmene (z Nemecka) sa usadili v Anglicku potom, čo ich v 5. storočí napadli a opustili Rímske vojská. Germáni vytvorili nové zvyky, ktorými sa odlíšili od Rímskej ríše, kedže pre nich vlasy mali veľký význam, rovnako ako tomu bolo u indiánskych a afrických kmeňov. Vojenskí vodcovia si vlasy zväzovali do uzla na vrchole hlavy aby tak pre nepriateľov vyzerali viac zastrašujúco, pretože to symbolizovalo autoritu. Prísť o vlasy bolo zahanbujúce.

Väčšina mužov v tejto dobe nosila svoje vlasy rozputené s cestičkou v strede a mala veľké, husté fúzy! Muži, ktorí boli v nižšom postavení ako kráľ nosili kratšie vlasy. Od 8. storočia si muži holili fúzy a upravovali vlasy energicky, kvôli spojenectvu s rímskym pápežom. Tento účes bol nejakú dobu rozšírený a v roku 1073 pápež Gregor VII dokonca zakázal bradu a fúzy medzi duchovenstvom. V 11. storočí si mnoho ľudí si zvolilo účes na “páža”, podobný Karlovi VIII, pri ktorom boli vlasy stočené cez uši a na zadnej strane krku.

Ženské účesy v tomto období boli veľmi jednoduché. Ženy nosili vlasy dlhé, zvyčajne po kolená alebo i dlhšie, zapletené do dvoch vrkočoch po stranách. Ženy tiež nosili v horúce dni vlasy v drdole chignon! Katolícka cirkev chcela aby všetky ženy nosili šatky, keďže ženské vlasy boli považované za erotické a vlastníctvo ich manželov. V 13. - 14. storočí bolo populárne vytvoriť tri vrkôčiky, ktoré boli zviazané na zadnej časti hlavy a rovnako ako aj čelo, ozdobené sieťkami a ornamentmi.

Vydaté ženy si zakrývali svoje vlasy závojmi, sieťkami a klobúkmi aby sa zabránilo ukazovaniu vlasov na verejnosti. V období renesancie si ženy vytrhávali vlasy z prednej vlasovej línie aby tak dosiahli vzhľad vyššieho čela, vlasy boli pevne stiahnuté dozadu aby tak mohli ukázať svoje bohatstvo ozdobnou čelenkou. Tento účes tiež zahŕňal mnoho vrkôčikov, ktoré boli prepletené cez i okolo seba. Tento účes môžeme v dnešnej dobe vidieť na svadbách.

Účesy v období Renesancie - 14. až 17. Storočie

V 15. storočí si dámy severnej Európy z horných spoločenských tried bolestne vytrhávali vlasy zo svojej prednej línie vlasov, aby sa ich čelá zdali vyššie a vlasy si stiahli dozadu a ukryli ich pod komplikovanú čelenku. V teplejšom podnebí Talianska ženy svoje vlasy vystavovali na obdiv v copoch a pod nízkymi, drahokamami-ozdobenými turbanmi alebo čiapkami. Blond vlasy boli považované za znak krásy a vysokej triedy. Následkom toho sa muži i ženy pokúšali zmeniť farbu svojich vlasov na blond pomocou bielidla, šafranu alebo farbiva z cibuľových šupín, alebo, v prípade talianskych žien, tým, že sedeli hodiny na slnku v klobúku bez vrchnej časti.

Účesy v Alžbetínskom období 1558 – 1603

V 16. storočí, po tom, čo si Fratišek I omylom spálil svoje vlasy pochodňou, začali muži nosiť krátke vlasy, fúzy a brady. Samozrejme, že v tomto období určovala trendy pre ženy kráľovná Alžbeta (odtiaľ ten názov). Ženy z vyššej spoločnosti kopírovali jej prirodzene bledú pleť a červené vlasy, použitím veľkého množstva bieleho prášku, spolu s červenými parochňami. Najúspešnejším prostriedkom na dosiahnutie bledosti kráľovnej Alžbety bola bohužiaľ bieloba olovná, o ktorej sa neskôr zistilo, že je jedovatá. Inšpirované talianskymi ženami, alžbetínske panie taktiež dodávali svojim tváram zdravý lesk pomocou rúžu na báze olova zmiešaného s farbivom. Obočie, pery a dokonca aj modré žily si farbili alabastrovými ceruzkami. Nakoniec naniesli na tvár tenkú glazúru z vaječných bielkov aby to všetko držalo pohromade.

Účesy v 18. storočí 1700 -1799

V 18. storočí nosili bohatí muži parochne poprášené bielym práškom stiahnuté dozadu do dlhého vrkoča, na zadnej strane krku ukryté v čiernom hodvábnom vrecúšku alebo zviazané čiernou mašľou. Niektorí ľudia nosili svoje vlastné vlasy zapletené do rovnakého účesu. V ranej fáze 18. storočia mali ženy z vyššej spoločnosti pristrihnuté zvlnené alebo kučeravé vlasy, poprášené práškom a zdobené girlandami a mašľami. Od 1770-tych rokov boli v móde účesy z vankúšikov konských vlasov alebo vytvorené pomocou drôtených klietok a poprášené škrobom. Niektoré boli takmer meter vysoké a obsahovali pružiny pre nastavenie výšky. Boli extravagantne zdobené perím, stuhami alebo šperkami. V 1780-tych rokoch reakcie proti formálnosti a extravagancii viedli k účesu hérisson (ježko) pre mužov i ženy. Bol to voľný, huňatý účes s množstvom kudrliniek.

Účesy vo Viktoriánskom období 1837 – 1901

Puritánska Viktoriánska éra obhajovala skromnú, prirodzenú krásu, zdržanlivú a bez make-upu. Ženy zo strednej a vyššej triedy používali kozmetiku menej, ale neupustili od nej úplne. S výnimkou púdrov bol makeup v odvážnejších farbách vyhradený pre prostitútky a herečky, ktoré ho nosili len na javisku. Spoločnosť kládla veľký dôraz na hygienu a zdravie a mnoho ženských časopisov varovalo pred toxickými vlastnosťami priemyselnej kozmetiky na báze olova. Na začiatku, v 1840-tych rokoch, boli ženské účesy elegantné a decentné. Vlasy sa naolejovali a uhladili nad spánkami, pričom sa v zadnej časti nechali dlhé kadere na boku hlavy a neskôr ťažký uzol z kudrliniek alebo vrkočov. V 19. storočí zvykli mať muži vlasy pomerne krátke, niekedy zvlnené a ošetrené makasarovým olejom. Väčšina mužov nosila fúzy, kotlety alebo bradu

Účesy v 1920-tych rokoch

Počas “búrlivých dvadsiatych rokov,” spoločenské trendy reagovali proti puritánskym viktoriánskym štandardom krásy. Populárne nové krátke účesy – zvlnené alebo mikáda - “boby” - symbolizovali rastúcu slobodu žien. Po prvý krát bolo cítiť vplyv filmu, keďže sa ženy čoraz častejšie inšpirovali filmovými hviezdami. Používanie veľkého množstva makeupu sa tiež v tejto dobe vrátilo do módy. Vo všeobecnosti platí, že biele ženy si aplikovali svetlý prášok na tvár a krémové ružové kruhy na líca, vytrhávali si obočie a ceruzkou dokreslili tenké oblúky a maľovali si pery načerveno, s dôrazom na Amorov luk hornej pery. Bieli muži so záujmom o módu nosili svoje vlasy s cestičkou na alebo v blízkosti stredu hlavy a sčesané dozadu s brilantínou - mastnou, parfumovanou látkou, ktorá dodávala lesk a držala vlasy na mieste. Tento vzhľad bol propagovaný filmovými idolmi.

Účesy v 1940-tych rokoch

V priebehu rokov 1930 až 1940, Hollywoodske hviezdičky určovali trendy v dámskej móde. Dlhšie, viac ženské účesy sa opäť stali populárnymi, a ženy okamžite kopírovali kadere Bette Davis, topknot Betty Grable s vlnami, a žiarivé vlny, ktoré mala Rita Hayworth. Veronica Lake spôsobila senzáciu tým, že nosila prameň vlasov, ktorý zakrýval jedno oko. Účes, ktorý najviac symbolizuje túto éru bol však s cestičkou na boku a mäkkými kaderami padajúcimi cez rameno. Tiež po prvý krát, opálená koža (u mužov aj žien), začala byť vnímaná ako symbol vysokej triedy – čo opäť ukazuje vplyv filmových hviezd na štandardy krásy. Muži aj naďalej nosili krátke vlasy a často sčesané dozadu uhladené olejom.

Účesy v 1950-tych rokoch

V neistých časoch po konci druhej svetovej vojny sa vrátili do popredia tradície a konzervatívne hodnoty. Očarujúce žena v domácnosti, ktorá dokázala vykonať všetky domáce práce bez toho aby jej vytŕčal čo i len vlások, sa stala populárnou ikonou. Následkom toho, mnoho žien strávilo nadmerné množstvo času aby sa tomuto ideálu krásy priblížili. Do módy prišlo “oko lane”, vytvorené pomocou očných tieňov na viečkach, ceruzky na obočie, riasenky a tenkej očnej linky; rovnako ako aj bledá pleť a intenzívne sfarbené pery. Dámske vlasy si toho vytrpeli ešte viac. Boli vyčesávané, upravované, tvarované a striekané sprejom v salóne každý týždeň do “helmy” dokonalých kadier a vĺn. Muži nosili svoje vlasy v účese DA (skratka pre Duck Ass – zadok kačky). Tento účes bol vytvorený sčesaním vlasov zo strán hlavy dozadu a bol upevnený pomocou pomády. Tento účes vytvoril philadelphský kaderník Joe Cirella v roku 1940 a uchytil sa, keď ho začali nosiť televízne, filmové a hudobné hviezdy ako James Dean a Elvis Presley. DA bol zvyčajne kombinovaný s dlhými, hustými bokombradami – ktoré sa na mužské tváre vrátili po prvý krát od 19. storočia – a účes pompadour – vysoký účes pri ktorom sa vlasy z predu hlavy začešú smerom dozadu.

Účesy v 1960-tych rokoch

V roku 1960 sa ženy presunuli z domácej sféry do zamestnania, za kariérou, rovnako ako aj vzdelaním. Následkom toho sa ženy na začiatku a v polovici 1960-tych rokov vzopreli na čas náročným, zložitým účesom z 50. rokov a volili si praktické krátke strihy (často variácie bobu z 1920-tych rokov) alebo dlhé, rovné vlasy. Počas tejto dekády bol čo sa týka makeupu populárny jeden vzhľad: tmavé oči spárované s bledými perami (alebo, ku koncu 60-tych rokov, vôbec žiadny make - up). Populárna kultúra, najmä rock ’n’ roll, získala prevahu pri tvorení štandardov módy a krásy. Keď sa v roku 1964 Beatles objavili v Ed Sullivan Show, ich “mop tops” účesy vytvorili revolúciu v pánskych účesoch - po prvýkrát od 18. storočia boli populárne dlhé vlasy. Sociálne hnutia, ako napríklad Black Power a kampane proti vojne vo Vietname tiež pomáhali formovať poňatie krásy v 60-tych rokoch. Mnoho Afroameričanov odmietlo účesy inšpirované účesmi belochov, ako je conk, a zvolili účes Afro, ako znamenie hrdosti na svoju rasu. Vplyv psychedelík a hnutia hippies obhajoval prírodný, divoký vzhľad pre mužov i ženy a úplné odmietnutie kozmetiky.

Účesy v 1970-tych rokoch

Sociálna revolúcia splodená 60-tych rokoch zapustila korene v 70-tych rokoch, a štandardy krásy odrážali tieto zmeny. V skutočnosti, vlasy sa stali symbolom tejto éry viac ako jedným spôsobom. Stali sa jedným z najmocnejších spôsobov ako vyjadriť svoju identitu alebo postoj. Po väčšinu tejto dekády muži a ženy všetkých etnických skupín nosili dlhé vlasy prirodzene a predovšetkým voľne. Hriva voľne spadajúcich kaderí, bronzová pokožka a lesklé pery spôsobili v roku 1976 senzáciu, rovnako ako tomu bolo aj v prípade krátkeho a odvážneho strihu olympijskej krasokorčuliarky Dorothy Hamill. Muži si prispôsobili účesy s cestičkou vpredu, ktoré nosili idoly teenagerov akými boli Leif Garret a Bee Gees. Afro účes zostal populárny a osvojili si ho aj mnohí belosi, i keď jeho kratšie ostrihané verzie, aké nosil napríklad Muhammad Ali, boli stále v móde. Ku koncu dekády vzniklo punkové hnutie ako opozícia k hodnotám éry ovplyvnenej hnutím hippie. “Punks” vytvorili zámerne šokujúci, provokatívny vzhľad, ktorého súčasťou sú ostré účesy žiarivých fluorescenčných farieb, oholené a potetované lebky, piercing tváre a výrazný make - up.

Účesy v 1980-tych rokoch

V 1980-tych rokoch sa “éra prebytku” prejavila na účesoch, vo všeobecnosti - čím väčší, tým lepší. Popové hviezdy ako Madonna spopularizovali štýl, ktorého súčasťou bol výrazný makeup so žiarivými neónovými farbami a zámerne rozstrapatené a zle nafarbené vlasy. Michael Jackson nosil ligotavú, mokro vyzerajúcu, výrazne zmenen verziu Afra. Menej odvážni bieli chlapci zo strednej triedy si prispôsobili punkom ovplyvnený špicatý účes, ktorého súčasťou bol niekedy malý vrkoč na zadnej časti krku (“krysí chvost”). Androgynia mala tiež v 80-tych rokoch ohromujúci vplyv, od vyholenej hlavy Sinead O'Connor po “čelenky” v heavy metale s ich makeupom a explóziou dlhých, farbených vlasov. V protiklade k týmto tendenciám, populárny bol aj neokonzervatívny vzhľad, ktorý spopularizoval tradičné krátke účesy pre mužov aj ženy.

Účesy v 1990-tych rokoch

V 1990-tych rokoch boli štandardy krásy neuveriteľne rozmanité a neustále sa meniace. Modelka Kate Moss vytvorila znepokojujúci štandard extrémnej chudosti, niekedy označovaný ako “heroin chic” kvôli, vychudnutému vzhľadu tváre a tela. Hnutie grunge v rockovej hudbe popularizovali neporiadny, prírodný štýl v opozícii voči umelému výzoru 80-tych rokoch. Grunge vzhľad charakterizovali dlhé, rozstrapatené a neupravené vlasy. Michael Jordan urobil z oholenej hlavy populárny “účes” pre mužov všetkých rás. Jennifer Aniston zo situačnej komédie Priatelia vytvorila krátko trvajúci módny trend s jej modernou verziou účesu “shag” zo 60-tych rokov. Rachel-in strih bol uhladenejší, s dlhšími vrstvami a tvár rámujúcim melírom.

Máte otázku týkajúcu sa tejto témy? Pýtajte sa

Účesy Priemerné hodnotenie: 5 (7 hodnotení­)

Podporte eOtazky lajkom

Doporučené produkty

  • Biotin tabletky 10 000mcg

    • Biotín - vitamín H pre zdravú kožu, vlasy a nechty
    • Má mnoho ďalších zdravotných účinkov

    Liek na predpis? : Nie

Čítajte viac

Súvisiace témy

Blízke témy