Domov / / / Nespavosť - príznaky, liečba,...

Nespavosť - príznaky, liečba, prevencia

Posledná úprava 24.04.2017

Nespavosť, lat. insomnia, je porucha spánku vyznačujúca sa problematickým zaspávaním a samotným spánkom, hoci majú ľudia podmienky na adekvátny spánok vytvorené.

Môže ísť o krátkodobý stav (akútna nespavosť), ktorý trvá niekoľko dní alebo týždňov. Alebo o dlhodobý stav (chronická nespavosť), ktorý pretrváva mesiac a viac. Akútna nespavosť je častokrát spôsobená stresujúcimi udalosťami, napríklad úmrtím v rodine. Chronická nespavosť má často sekundárnu príčinu, ide teda o iný zdravotný alebo duševný problém.

Ľudia s nespavosťou sa môžu cítiť ospalo počas dňa, majú problémy s koncentráciou a učením, môžu byť podráždení, pociťovať úzkosť alebo depresie. Jednotlivci postihnutí poruchami spánku sa zároveň vystavujú väčšiemu riziku dopravnej nehody, častejšie absentujú v práci, sú so svojou prácou mnohokrát nespokojní.

Nespavosť je bežný zdravotný problém. Okolo 30% dospelých na sebe badá jeden alebo viac príznakov nespavosti. Približne 10% ľudí sa cíti zle a úzkostlivo, asi 6% pociťuje tieto príznaky minimálne mesiac, pritom ale neuvádzajú žiadny iný problém, ktorý by súvisel s problémami so spánkom.

Príčiny

Nespavosť môže byť dôsledkom alebo príznakom iného problému. V takomto prípade hovoríme o sekundárnej nespavosti. Medzi príčiny sekundárnej nespavosti odborníci radia depresie, úzkostlivosť, posttraumatickú stresovú poruchu (PTSP), bolesti hlavy, poruchy spánku z dôvodu syndrómu nepokojných nôh, prípadne návaly horúčav ako symptóm menopauzy. Niektoré lieky, napríklad lieky na astmu a nádchu, môžu tiež vyvolať nespavosť. Príčiny sú teda rôzne. Aj bežne užívané látky ako kofeín, tabak a alkohol môžu spôsobiť nespavosť.

Podľa výskumov prispieva k nespavosti aj vystavovanie sa svetelným zdrojom počas noci – napríklad obrazovky počítačov alebo smartfónov.

V niektorých prípadoch však nespavosť nie je vedľajším účinkom iného problému. Vtedy ide o primárnu nespavosť. Príčiny primárnej nespavosti však nie sú presne známe a úplne pochopené. Prispieť k nej môžu veľké životné zmeny, dlhodobý stres aj cestovanie.

Príznaky

Pre ľudí trpiacich nespavosťou je typické, že majú problém zaspať alebo zostať spať. Môžu v posteli ležať dlhé hodiny bez toho, aby spali. Prípadne dokážu zaspať iba na krátko, zobudia sa príliš skoro alebo majú pocit, akoby v noci vôbec nespali.

Je bežné, že niekedy ľudia zle spia, obzvlášť, ak sú kvôli niečomu vystresovaní. Ak ale majú problémy zaspať, prípadne sa po zobudení vôbec necítia sviežo a tento stav trvá dlhšie ako tri mesiace, je potrebné obrátiť sa na lekára.

Za lekárom treba ísť aj vtedy, ak ich problémy so spánkom ovplyvňujú ich schopnosť fungovať počas dňa.

Rizikové faktory

Starší ľudia sú v porovnaní s mladšou generáciou na nespavosť náchylnejší. Ak porovnáme ženy a mužov, tak vedú ženy. Spánok u nich môžu ovplyvňovať hormonálne zmeny počas menštruačného cyklu aj počas menopauzy.

Ďalšími rizikovými faktormi pre vznik nespavosti sú:

  • veľký stres,
  • mentálne poruchy,
  • práca v noci alebo práca na smeny,
  • cestovanie na dlhé vzdialenosti.

Diagnostika

Pri diagnostikovaní nespavosti sa lekár pýta pacienta viacero otázok. Zaujímajú ho spánkové návyky. Napríklad to, ako často má pacient problémy so zaspávaním, ako dlho mu trvá, pokým zaspí, ako často sa za noc budí, aj to, čo zvykne pacient pred spaním robiť. Je vhodné, aby si pacient písal aspoň jeden, dva týždne „spánkový denník“. Bude sa mu potom ľahšie odpovedať na lekárove otázky. Poznamenať by si mal to, kedy zaspáva, kedy sa budí, kedy si musí zdriemnuť cez deň.

Lekár podľa týchto hodnôt a načasovania nespavosti dokáže mnohokrát určiť, aké má nespavosť príčiny. Napríklad, ak robí ľuďom veľký problém večerné zaspávanie, môže problém súvisieť s ich biologickými hodinami alebo cirkadiánnym rytmom. Naopak, priskoré ranné zobúdzanie sa spája s psychickými problémami.

Lekár si tiež zaznamená anamnézu. Popýta sa na pacientove zdravotné problémy, užívané lieky, psychické zdravie, prácu a voľnočasové aktivity. Zaujímať ho bude aj to, či nezažil pacient v nedávnej minulosti nejakú stresujúcu situáciu alebo udalosť. Lekár uskutoční aj fyzikálne vyšetrenie, kam patria napríklad krvné testy na kontrolu problémov so štítnou žľazou. Aj tie totiž môžu spôsobiť poruchy spánku.

Ak lekár nadobudne dojem, že sa za poruchou spánku skrývajú iné príčiny, môže odporučiť celonočný test spánku.

Liečba

U ľudí s krátkodobou nespavosťou môže pomôcť zmena životného štýlu. Ide napríklad o vyhýbanie sa večernej konzumácii kofeínu a iných stimulantov, večerné líhanie a ranné vstávanie z postele v približne rovnakom čase, vyhýbanie sa ťažkým jedlám, cvičeniu a silnému svetlu tesne pred spaním.

U ľudí s chronickou nespavosťou môže pomôcť druh terapie nazývaný kognitívno-behaviorálna terapia. Odstráni sa tak úzkosť spojená s nespavosťou, teda samotný strach z neschopnosti zaspať. Výskumy preukázali, že vplyv kognitívnej behaviorálnej terapie je v porovnaní s užívaním liekov na spanie oveľa dlhodobejší.

Ak ale ostatné metódy na zmiernenie nespavosti nezaberajú, môže lekár odporučiť lieky na predpis. Lieky sa však môžu užívať iba počas niekoľkých týždňov.

Lieky na spanie môžu mať vedľajšie účinky. Pacienti sa môžu cítiť grogy, dokonca môžu „spať“ počas chôdze alebo za volantom.

O užívaní voľnopredajných liekov s obsahom antihistamínov by sa mal pacient poradiť s lekárom. Tieto lieky nie sú pri liečbe nespavosti efektívne, zároveň môžu mať dlhodobý účinok, takže sa človek aj na druhý deň cíti ospalo.

Ani melatonín sa v prípade chronickej nespavosti neukázal ako účinný liek. Pomôcť môže len pri určitých problémoch so spánkom, napríklad v prípade pásmovej choroby.

Čítajte ďalej Depresie a nespavosť
Máte otázku týkajúcu sa tejto témy? Pýtajte sa


Zatiaľ bez hodnotenia

Podporte eOtazky lajkom

Doporučené produkty

Blízke témy