Domov / / / Liečba rakoviny prsníka

Liečba rakoviny prsníka

Posledná úprava 14.03.2017

Dozviete sa o rôznych spôsoboch, ktoré volia lekári pri liečbe rakoviny prsníka.

Prehľad liečebných postupov pri liečbe rakoviny prsníka

Pri starostlivosti o onkologického pacienta spolupracujú lekári z rôznych oblastí – chirurgia, radiačná onkológia, klinická onkológia. Spolu zostavujú celkový liečebný plán, pri ktorom sa kombinujú rôzne typy liečby. Vzniká takzvaný multidisciplinárny tím. O onkologického pacienta sa starajú aj psychológovia či odborníci na výživu.

Liečba rakoviny prsníka a zostavenie liečebného plánu ovplyvňuje biologická charakteristika a správanie sa rakoviny prsníka. Niektoré nádory sú malé ale rastú rýchlo, niektoré sú veľké, zato rastú pomaly. Možnosti liečby a odporúčania pre pacienta sú vysoko personalizované a závisia na viacerých faktoroch:

  • štádium rakoviny prsníka
  • podtyp nádoru, vrátane stavu hormonálnych receptorov (ER, PR) a stavu HER2
  • genomické markery
  • vek pacienta, celkový zdravotný stav a preferencie pacienta
  • stav pacientky, pokiaľ ide o menopauzu
  • prítomnosť známych mutácií v dedičných génoch rakoviny prsníka, ako je napríklad BRCA1 a BRCA2

Hoci tím lekárov špecificky prispôsobí liečbu pre každého pacienta s rakovinou prsníka, existujú niektoré všeobecné kroky, ktorými sa liečba rakoviny prsníka riadi.

V oboch prípadoch, pri DCIS aj invazívnej rakovine prsníka v ranom štádiu, lekári zvyknú odporučiť chirurgický zákrok na odstránenie nádoru. Aby sa chirurg uistil, že odstránil celý nádor, odoberá sa aj malá časť zdravého tkaniva okolo nádoru. Hoci je cieľom chirurgického zákroku to, aby sa odstránili všetky viditeľné časti rakoviny, môžu v tele zostať mikroskopické bunky – buď v prsníku samotnom alebo inde. V niektorých prípadoch to znamená, že môže byť potrebná ďalšia operácia na odstránenie zvyšných rakovinových buniek.

Pre rozsiahlejšiu rakovinu prsníka, alebo v prípade, že sa rakovina šíri oveľa rýchlejšie, môžu lekári odporučiť systémovú liečbu s chemoterapiou alebo hormonálnu liečbu pred operáciou, ktorá sa nazýva neoadjuvantná terapia (neoadjuvantná = pred operáciou). Iná liečba ešte pred chirurgickým zákrokom môže mať viacero prínosov:

  • ženy, u ktorých bolo potrebné vykonať mastektómiu (amputáciu prsníka), môžu vďaka prípadnému zmenšeniu nádoru vďaka liečbe pred chirurgickým zákrokom podstúpiť iba lumpektómiu, čo je chirurgický zákrok, pri ktorom zostane prsník zachovaný
  • samotný chirurgický zákrok sa vykoná jednoduchšie
  • lekár môže zistiť, či určitá liečba na rakovinu dobre zaberá

Po operácii je ďalším krokom pri liečbe rakoviny prsníka v ranom štádiu znížiť riziko recidívy a odstrániť aj všetky rakovinové bunky, ktoré mohli v tele ešte zostať. Tieto rakovinové bunky sú nedetekovateľné, podľa lekárov sú ale zodpovedné za lokálnu aj vzdialenú recidívu rakoviny. Liečba rakoviny prsníka po operácii sa nazýva adjuvantná terapia. Adjuvantné terapie môžu zahŕňať radiačnú terapiu, chemoterapiu, cielenú terapiu a hormonálnu terapiu. Či je adjuvantná terapia potrebná, závisí od možnosti, že v prsníku alebo v tele zostali ešte rakovinové bunky. A tiež od šance, že špecifická terapia pri liečbe rakoviny prsníka zaberie. A hoci adjuvantná terapia riziko recidívy znižuje, úplne ho vylúčiť nemôže.

Ak nie je operácia na odstránenie rakoviny možná, označujeme rakovinu ako neoperovateľnú. Lekár potom odporučí iný spôsob liečby rakoviny prsníka. Na zmenšenie nádoru sa môže použiť chemoterapia, cielená terapia, radiačná terapia a hormonálna terapia.

Pri rekurentnej rakovine (rakovina, ktorá sa po liečbe vráti) a metastatickej rakovine závisí liečba rakoviny prsníka na tom, aká liečba bola zvolená po prvý raz a tiež charakter rakoviny (napríklad ER-pozitívna, PR-pozitívna a HER2-pozitívna).

Najbežnejšie spôsoby liečby rakoviny prsníka sú uvedené nižšie. V rámci liečebného plánu ale treba liečiť a ošetrovať aj symptómy a vedľajšie účinky liečby. Na všetky alternatívy a možnosti, na to, čo možno počas a po liečbe očakávať, sa treba popýtať lekára.

Chirurgický zákrok

Chirurgický zákrok je odstránenie nádoru a časti okolitého zdravého tkaniva počas operácie. Chirurgický zákrok sa volí aj na preskúmanie podpazušia alebo axilárnych lymfatických uzlín. Chirurgický onkológ je lekár, ktorý sa špecializuje na liečbu rakoviny chirurgickým zákrokom.

Vo všeobecnosti, čím je nádor menší, tým viac chirurgických riešení pacient má. Typy chirurgických zákrokov pri liečbe rakoviny prsníka sú nasledovné:

  • Lumpektómia je odstránenie nádoru a malej okrajovej časti zdravého tkaniva v okolí nádoru. Po tomto zákroku zostáva zachovaná väčšina prsníka. V prípade DCIS a invazívnej rakoviny sa po zákroku odporúča ešte podstúpenie radiačnej terapie zostávajúceho prsného tkaniva. Lumpektómia sa nazýva aj operácia zachovávajúca prsník, čiastočná mastektómia, kvadrantektómia či segmentektómia.
  • Mastektómia je chirurgické odstránenie celého prsníka. Existuje niekoľko typov mastektómie. Treba sa porozprávať s lekárom, či je možné zachovať kožu (vtedy ide o kožu šetriacu mastektómiu) alebo bradavku (označuje sa ako celkovú kožu šetriaca mastektómia).

Odstránenie a analýza lymfatických uzlín

Rakovinové bunky možno v prípade niektorých druhov rakoviny nájsť aj v axilárnych lymfatických uzlinách (v podpazuší). Je dôležité zistiť, či je niektorá z lymfatických uzlín v blízkosti prsníka napadnutá rakovinou. Táto informácia sa zohľadňuje pri voľbe liečby a prognózy.

Biopsia sentinelovej lymfatickej uzliny

Biopsia sentinelovej lymfatickej uzliny slúži na rozhodovanie pri odstránení jednej alebo viacerých lymfatických uzlín, pričom sa zabráni viacnásobnému odstráneniu lymfatických uzlín v podpazuší u tých pacientov, ktorých sentinelové lymfatické uzliny nie sú napadnuté rakovinou. Menší zákrok na lymfatických uzlinách pomáha znižovať riziko vzniku viacerých možných vedľajších účinkov, vrátane opuchu paže nazývanej lymfedém, rizika znecitlivenia či obmedzenia hybnosti a rozsahu pohybu paže. Toto sú problémy, ktoré pretrvávajú po zákroku dlhodobo a môžu vážne ovplyvniť kvalitu života.

Pri biopsii sentinelových uzlín chirurg nájde a odstráni približne jeden až tri sentinelové lymfatické uzliny z podpazušia, ku ktorým prúdi lymfatická drenáž z prsníka. Patológ následne tieto lymfatické uzliny preskúma a hľadá rakovinové bunky. Aby chirurg odhalil sentinelové uzliny, injekčne vstrekne farbivo alebo rádioaktívnu značkovaciu látku do oblasti postihnutej rakovinou a okolo bradavky. Farbivo alebo kontrastná látka putujú k lymfatickým uzlinám, pričom sa najskôr dostanú do sentinelovej uzliny. Chirurg dokáže uzlinu nájsť podľa zmeny farby, ak sa používa farbivo alebo podľa vydávaného žiarenia, ak sa používa rádioaktívna látka.

Ak je sentinelová lymfatická uzlina bez rakoviny, sú podľa rôznych výskumov s veľkou pravdepodobnosťou bez zásahu rakoviny aj zvyšné lymfatické uzliny a nie je potrebná ďalšia operácia. Ak sentinelové lymfatické uzliny ukážu, že sa v nich rakovina nachádza, môže chirurg pristúpiť k odstráneniu viacerých axilárnych uzlín, aby v nich hľadal rakovinu. Postupuje v závislosti od stupňa rakoviny, od vlastností nádoru, od množstva rakoviny v sentinelových lymfatických uzlinách. Ak sa rakovina nachádza iba v jednej alebo dvoch sentinelových uzlinách a pacient má naplánovanú lumpektómiu a rádioterapiu celého prsníka, nie je disekcia axilárnych uzlín potrebná.

Disekcia axilárnych uzlín

Pri disekcii axilárnych uzlín chirurg odstráni viacero lymfatických uzlín spod podpazušia, tieto následne preskúma patológ na prítomnosť rakovinových buniek. Počet odobratých lymfatických uzlín sa líši od človeka k človeku. Podľa nových výskumov nie je disekcia axilárnych uzlín potrebná u všetkých žien s rakovinou prsníka v ranej fáze, ktorým sa do sentinelových uzlín rakovina zatiaľ príliš nerozšírila. Ženy, ktoré podstúpili lumpektómiu a rádioterapiu, pretože mali iba menší nádor a nie viac ako dve sentinelové uzliny s rakovinou, sa môžu vyhnúť celkovej disekcii axilárnych uzlín. Takto sa zmierni dopad vedľajších účinkov, pritom sa však šance na prežitie neznížia. Ak sa rakovina v sentinelovej lymfatickej uzline nájde, záleží na špecifickej situácii, či je potrebná opätovná operácia na odstránenie ďalších lymfatických uzlín.

Väčšina pacientov s invazívnou rakovinou podstupuje buď biopsiu sentinelovej lymfatickej uzliny alebo disekciu axilárnej uzliny. Samotná biopsia sentinelovej uzliny sa nemusí podstúpiť, ak je už pred operáciou k dispozícii zrejmý dôkaz o tom, že sa rakovina v lymfatických uzlinách nachádza. V takejto situácii sa uprednostňuje celková axilárna lymfadenektómia. Za normálnych okolností sa lymfatické uzliny nevyhodnocujú, ak ide o DCIS, pretože riziko šírenia je veľmi nízke. Chirurg však u pacientov s DCIS môže zvažovať biopsiu sentinelovej uzliny, pokiaľ pacient zvolí alebo musí podstúpiť mastektómiu. Ak sa objaví invazívna rakovina pri DCIS počas mastektómie, čo sa občas stane, treba potom lymfatické uzliny vyhodnotiť. Keď sa už raz prsné tkanivo pri mastektómii odstráni, je oveľa zložitejšie nájsť sentinelové lymfatické uzliny, pretože sa oveľa horšie hľadá oblasť, kam vpichnúť kontrastnú látku.

Rekonštrukčná (plastická) chirurgia

Ženy, ktoré podstúpili mastektómiu môžu zvažovať rekonštrukciu prsníka, čo je chirurgický zákrok, kedy sa vyformuje prsník buď z tkaniva z inej časti na tele alebo pomocou syntetických implantátov. Rekonštrukciu zvyčajne robí plastický chirurg. Ženy môžu podstúpiť rekonštrukciu prsníka súčasne s mastektómiou, vtedy ide o okamžitú rekonštrukciu. Ak podstúpi rekonštrukciu prsníka neskôr v budúcnosti, nazýva sa tento zákrok oneskorená rekonštrukcia. Navyše, rekonštrukciu možno podstúpiť v rovnakom čase ako lumpektómiu, aby sa jednak vzhľad prsníka zlepšil a tiež prispôsobil druhému prsníku. Takýto zákrok sa nazýva onkoplastická operácia a chirurgovia ju zvyčajne robia bez pomoci plastického chirurga. Častý je tiež chirurgický zákrok na zdravom prsníku, aby mali obe prsia podobný vzhľad.

Na vytvarovanie prsníka sa zvyčajne používajú nasledovné techniky.

Implantáty

Na vytvarovanie prsníka sa používajú prsné implantáty plnené fyziologickým roztokom alebo silikónovým gélom. Vonkajšia vrstva implantátov plnených fyziologickým roztokom je vyrobená zo silikónu a je naplnený sterilným fyziologickým roztokom, ktorým je slaná voda. Silikónové implantáty sú naplnené silikónom a nie fyziologickým roztokom. Tvrdilo sa o nich, že spôsobujú poruchy spojivového tkaniva, ale jasný dôkaz neexistuje. Pred vložením trvalých implantátov sa môžu žene prechodne vložiť do prsníka tkanivový expandér, ktorý vyformuje správnu veľkosť presne pre implantát. O rizikách a výhodách jedného alebo druhého druhu sa môže žena poradiť s lekárom. Ďalšími dôležitými faktormi, ktoré treba zohľadniť pri výbere implantátov, sú nasledovné:

  • Implantáty s fyziologickým roztokom sa niekedy navrchu skrútia a „zvraštia“, prípadne sa časom posunú. Mnohé ženy to ale nepovažujú za natoľko nepríjemné, aby ich nahradili novými.
  • Implantáty s fyziologickým roztokom sú na pocit iné ako silikónové implantáty. Na rozdiel od silikónových implantátov sú často tuhšie na dotyk.
  • Prsné implantáty môžu spôsobiť problémy. Implantáty môžu prasknúť alebo sa natrhnúť, spôsobovať bolesť a zjazvenie okolo implantátu, prípadne sa môžu zapáliť. Niektoré ženy môžu mať problémy s tvarom alebo vzhľadom. Hoci sú tieto problémy veľmi nezvyklé, treba sa popýtať lekára na možné riziká.

Prenos tkanivových celkov – laloková procedúra

Táto technika používa na vytvarovanie prsníka svaly a tkanivo z inej časti tela. Existuje viacero procedúr.

  • Lalok z priečneho brušného svalu (TRAM – transversus rectus abdominis musculocutaneous) – táto metóda používa svaly a tkanivá zo spodnej žalúdkovej steny.
  • Lalok zo širokého chrbtového svalu (Latissimus Dorsi) – táto metóda využíva svaly a tkanivo z hornej časti chrbta.
  • Perforovaný lalok na cievnom zväzku (DIEP flap – Deep Inferior Epigastric Perforator Flap) – DIEP lalok odoberá tkanivo z brucha a chirurg pripája žily k hrudnej stene.
  • Lalok svalu zadkového (gluteal flap) – táto metóda využíva na vytvarovanie prsníka tkanivá a svaly zo zadku, chirurg pri zákroku pripája aj cievy.

Pretože pri lalokových procedúrach sa používajú aj cievy a žily, neodporúča sa zvyčajne táto metóda ženám s anamnézou cukrovky alebo spojivového tkaniva či cievneho ochorenia, ani pre ženy, ktoré fajčia. Je u nich totiž oveľa vyššie riziko výskytu problémov počas a po operácii.

DIEP a gluteal flap procedúry sú dlhšie a zložitejšie a rekonvalescencia trvá oveľa dlhšie. Ženy však môžu uprednostňovať vzhľad prsníka, hlavne ak je súčasťou liečby aj rádioterapia.

Externé protézy prsníka

Externé prsné protézy alebo umelá forma prsníka poskytuje možnosť ženám, ktoré chcú rekonštrukčnú chirurgiu odložiť alebo ju vôbec neplánujú. Možno ich vyrobiť zo silikónu alebo mäkkého materiálu a sedia do zdravotnej podprsenky určenej ženám po mastektómii prsníka.

Zhrnutie chirurgických možností

Chirurgické možnosti liečby zahŕňajú nasledovné:

  • Odstránenie rakoviny v prsníku – lumpektómia alebo čiastočná mastektómia, po ktorých takmer vždy nasleduje rádioterapia alebo mastektómia, s alebo bez okamžitej rekonštrukcie.
  • Hodnotenie lymfatických uzlín – biopsia sentinelových uzlín a disekcia axilárnych uzlín.

Ženy by mali hovoriť so svojím lekárom o tom, ktorý chirurgický zákrok je pre ne vhodný. Agresívnejšia operácia, ako je mastektómia, nie je vždy tým lepším riešením a môže spôsobiť viac komplikácií. Kombinácia lumpektómie a rádioterapie so sebou nesie mierne riziko, že sa rakovina vráti v rámci rovnakého prsníka alebo blízkeho okolia.

Predpoklady na dĺžku života u žien, ktoré zvolia lumpektómiu sú rovnaké ako u žien s mastektómiou. Dokonca ani pri mastektómii sa nemôže odstrániť všetko prsné tkanivo a stále zostáva riziko recidívy.

Ženy s veľmi vysokým rizikom rozvinutia novej rakoviny v druhom prsníku sa môžu rozhodnúť pre obojstrannú mastektómiu, teda pre odstránenie oboch prsníkov. Sem patria ženy s mutáciami v génoch BRCA1 a BRCA2 a ženy s rakovinou v oboch prsníkoch. Odstránenie zdravého prsníka pri obojstrannej mastektómii nezabráni recidíve rakoviny, ani u ženy nezlepší vyhliadky na prežitie. Navyše, môže s ňou byť spojené väčšie riziko komplikácií.

Rádioterapia – radiačná liečba

Rádioterapia je využitie vysokoenergetických röntgenových lúčov alebo iných častíc na zahubenie rakovinových buniek. Lekár, ktorý sa špecializuje na rádioterapiu na liečbu rakoviny, sa nazýva radiačný onkológ. Najbežnejší typ radiačnej terapie sa nazýva externá rádioterapia, kedy radiáciu vysiela prístroj mimo tela. Ak sa ožarovanie podáva pomocou sondy na operačnej sále, nazýva sa intraoperačná rádioterapia. Ak sa ožarovanie uskutočňuje umiestnením rádioaktívnych zdrojov do nádoru, jedná sa o brachyterapiu. Hoci sú výsledky výskumov povzbudivé, intraoperačná rádioterapia a brachyterapia nie sú príliš rozšírené. Takáto liečba je zvyčajne určená pre malé nádory bez dôkazu, že by sa rozšírili do lymfatických uzlín.

Plán radiačnej terapie sa obvykle skladá zo špecifického počtu terapií absolvovaných v priebehu určitého časového obdobia. Najčastejšie sa rádioterapia podáva po lumpektómii a po ajduvantnej chemoterapii, ak tak lekár odporučí. Rádioterapia sa zvyčajne podáva denne po daný počet týždňov, aby sa odstránili aj všetky zostávajúce nádorové bunky v blízkosti nádoru alebo inde v prsníku. To pomáha znížiť riziko recidívy v prsníku. V skutočnosti v modernej chirurgii a rádioterapii je miera recidívy rakoviny prsníka menej ako 5% po desiatich rokoch po liečbe. Miera prežitia je rovnaká ako pri lumpektómii a mastektómii.

Adjuvantná rádioterapia sa zvykne odporúčať niektorým ženám po mastektómii. Záleží na veku pacientky, veľkosti nádoru, od počtu lymfatických uzlín pod pazuchou, ktoré sú zasiahnuté rakovinou, od šírky zdravého tkaniva okolo nádoru, ktoré chirurg odstránil, od stavu ER, PR a HER2 a od ďalších faktorov.

Neoadjuvantná rádioterapia je rádioterapia, ktorá sa podáva pred chirurgickým zákrokom, aby sa veľký nádor zmenšil. Dá sa potom ľahšie odstrániť. Tento prístup nie je príliš častý a volí sa iba vtedy, keď nádor nemôže byť odstránený operáciou.

Rádioterapia môže spôsobovať vedľajšie účinky, vrátane únavy, opuchov prsníka, začervenania a zmeny farby kože či hyperpigmentáciu a bolesť alebo pálenie v koži na mieste, kam bola nasmerovaná rádioterapia, niekedy aj s tvorbou pľuzgierov alebo olupovaním. Veľmi zriedka môže byť žiarením ovplyvnená aj malá časť pľúc. Môže spôsobiť zápal pľúc, opuch pľúcneho tkaniva súvisiaceho s ožarovaním. Toto riziko závisí od veľkosti oblasti, ktorú zasiahla rádioterapia, postupom času sa však zahojí a vylieči. V minulosti pri používaní starších prístrojov a techník rádioterapie mohlo dôjsť u žien, ktoré dostávali rádioterapiu na ľavej strane, k miernemu zvýšeniu dlhodobého rizika srdcových ochorení. Moderné techniky sú schopné ušetriť väčšinu srdca pred účinkami žiarenia.

Plán radiačnej terapie

Štandardná radiačná terapia po lumpektómii je externá rádioterapia 5x do týždňa počas piatich až šiestich týždňov. Zvyčajne ide o rádioterapiu celého prsníka počas prvých 4 až 5 týždňov, potom nasleduje cielenejšia liečba zameraná priamo na oblasť, kde bol lokalizovaný nádor.

Táto užšie zacielená časť liečby, nazývaná impulz, je štandardom u žien s invazívnou rakovinou prsníka na zmiernenie rizika recidívy v prsníku. Ženy s DCIS tiež môžu dostať túto formu liečby. U žien s nízkym rizikom recidívy môže byť táto nárazová impulzová terapia voliteľná. O tomto liečebnom prístupe je potrebné rozprávať sa s lekárom.

Ak sa rakovina nachádza aj v lymfatických uzlinách pod pazuchou, možno aplikovať radiačnú terapiu na krk alebo podpazušie v blízkosti prsníka alebo hrudnej steny. Pacientky, ktoré podstúpili mastektómiu nemusia potrebovať rádioterapiu, záleží od charakteru nádoru. Ožarovanie môže byť po mastektómii odporučené pacientke s väčším nádorom, pre pacientku s rakovinou rozšírenou do viacerých lymfatických uzlín, pre pacientky s rakovinovými bunkami mimo kapsule lymfatických uzlín. Tiež pre tie, u ktorých rakovina prerástla až do kože alebo hrudnej steny. Rovnako aj z ďalších dôvodov. Rádioterapiu po mastektómii možno podávať po rekonštrukcii (plastike) prsníka a zvyčajne sa podáva 5 dní v týždni počas 5 až 6 týždňov.

Je možné zvoliť aj novší režim, kedy sa trvanie rádioterapie skráti z 5 až 6 týždňov na 3 až 4 týždne. Pri metóde nazývanej hypofrakčná rádioterapia sa podáva vyššia denná dávka na celý prsník, takže celková dĺžka liečby sa skráti na 3 až 4 týždne. Tento prístup možno skombinovať aj s impulznou liečbou na strane nádoru, a to buď počas alebo po dobratí celoprsníkovej rádioterapie. Skúšané a používané sú dokonca aj kratšie harmonogramy, vrátane zrýchleného ožarovania časti prsníka za 5 dní, prípadne boli skúšané aj 3-týždňové harmonogramy.

Podľa výskumov sú tieto kratšie režimy rovnako bezpečné a dokážu kontrolovať rakovinu ako dlhšie režimy ožarovania u pacientov, u ktorých nie sú zasiahnuté lymfatické uzliny. Ide o prípady, ktoré sa nazývajú rakovina prsníka s negatívnymi uzlinami. Tieto kratšie liečebné plány sa používajú v prípade, že je pri rakovine nižšie riziko recidívy. Je to spôsob ako zlepšiť pohodlie a znížiť čas potrebný na dokončenie rádioterapie.

Tieto kratšie plány nie sú vhodným riešením pre ženy, ktoré potrebujú rádioterapiu po mastektómii alebo potrebujú radiačnú terapiu lymfatických uzlín. Dlhšie harmonogramy rádioterapie môžu byť potrebné aj u žien s veľmi veľkými prsiami.

Parciálne ožiarenie prsníka

Parciálne ožiarenie prsníka (PBI) je rádioterapia, ktorá sa podáva priamo na nádorovú oblasť, zvyčajne po lumpektómii. Nie je teda ožarovaný celý prsník ako je to bežné pri štandardnej rádioterapii. Cielené ožarovanie priamo na oblasť nádoru zvyčajne dokáže skrátiť množstvo času, ktorý potrebuje pacient na ukončenie radiačnej terapie. PBI ale nie je vhodná pre všetky pacientky. Hoci sú prvé výsledky sľubné, táto terapia sa stále študuje.

Parciálne ožarovanie prsníka možno robiť štandardnou externou rádioterapiou, ktorá je zameraná na oblasť, z ktorej bol odstránený nádor, nie na celý prsník. Parciálne ožarovanie prsníka možno tiež vykonať za použitia brachyterapie. Brachyterapia zahŕňa použitie umelohmotného katétra alebo kovovej steny, ktorá sa dočasne umiestni do prsníka. Prsníková brachyterapia môže trvať krátko, od jednej dávky po jeden týždeň. Môže sa tiež podať v jednej dávke priamo na operačnej sále hneď po odstránení nádoru. Tieto formy cieleného ožarovania sa používajú u pacientov s menším, menej agresívnym a uzlinovo negatívnym nádorom.

Rádioterapia s modulovanou intenzitou

Rádioterapia s modulovanou intenzitou (IMRT) je vyspelejší spôsob, ako podať externú rádioterapiu na hrudi. Intenzita žiarenia nasmerovaného na hruď sa kvôli lepšiemu zacieleniu na nádor mení, žiarenie sa šíri prsníkom oveľa rovnomernejšie. Použitie rádioterapie s modulovanou intenzitou znižuje dávku žiarenia a môže zmierniť možné poškodenie okolitých orgánov, teda srdca a pľúc. Riziká niektorých okamžitých vedľajších účinkov, ako je napríklad odlupovanie kože počas liečby. Môže to byť obzvlášť dôležité najmä u žien so stredne veľkými až veľkými prsiami, u ktorých je vyššie riziko vedľajších účinkov, ako je lúpanie a popáleniny, v porovnaní so ženami s malými prsiami. Rádioterapia s modulovanou intenzitou môže tiež pomôcť zmierniť dlhodobé účinky na prsnom tkanive, ktoré sú bežné pri starších technikách ožarovania ako je tvrdosť, opuch alebo sfarbenie.

Adjuvantná rádioterapia a obavy v prípade starších pacientov a pacientov s malým nádorom

V USA prebehlo niekoľko výskumov, ktoré sledovali možnosti ako sa vyhnúť rádioterapii u žien nad 70 rokov a viac. Prípadne u žien, ktoré majú malý nádor. Celkovo tieto štúdie preukázali, že radiačná terapia zmierňuje riziko opätovného prepuknutia rakoviny prsníka v rovnakom prsníku v porovnaní s liečbou bez rádioterapie. Samotná rádioterapia ale dĺžku života u žien nepredĺžila. Rádioterapia sa odporúča ako štandardné riešenie po lumpektómii. Avšak ženy v špeciálnej situácii alebo ženy s nízkorizikovým nádorom sa môžu rozhodnúť rádioterapiu nepodstúpiť a absolvovať iba systémovú liečbu po lumpektómii. Samozrejme takto musia súhlasiť s možnosťou mierneho nárastu rizika, že sa rakovina v prsníku opäť objaví. Do tejto skupiny patria ženy staršie ako 70 rokov alebo ženy s ďalšími zdravotnými problémami, ktoré by u nich mohli obmedziť dĺžku života v priebehu piatich rokov.

Systémová terapia

Systémová terapia je liečba užívaná ústami alebo cez žily, kade sa dostane do krvného obehu a zasiahne rakovinové bunky po celom tele. Existujú tri všeobecné kategórie systémovej liečby, ktoré sa používajú pri rakovine prsníka: chemoterapia, hormonálna terapia a cielená terapia. Možnosti liečby sú založené na informáciách o rakovine a celkovom zdravotnom stave, ako aj liečebných preferenciách pacienta.

Chemoterapia

Chemoterapia používa lieky, ktoré majú zničiť nádorové bunky. Pracujú tak, že zastavia schopnosť rakovinových buniek rásť a deliť sa. Chemoterapiu predpisuje onkológ, lekár špecializujúci sa na liečbu rakoviny pomocou liekov. Bežný spôsob ako podať chemoterapiu je intravenózne (IV) do žily pomocou ihly, alebo tabletkou či kapsulou, ktorá sa prehltne (perorálne).

Nie každý pacient s diagnózou rakovina prsníka potrebuje chemoterapiu. Lekár musí zvážiť viacero faktorov pri rozhodovaní, či je chemoterapia vhodným riešením:

  • typ a stupeň rakoviny prsníka
  • s akou pravdepodobnosťou bude chemoterapia fungovať
  • celkové ciele liečby

Chemoterapiu možno podávať pred chirurgickým zákrokom na zmenšenie veľkého nádoru a uľahčenie operácie. Vtedy sa nazýva neoadjuvantná alebo predoperačná chemoterapia. Možno ju podať aj po operácii na zníženie rizika recidívy, vtedy sa nazýva adjuvantná chemoterapia. Chemoterapiu možno podať aj vtedy, ak má pacient rekurentnú metastatickú rakovinu prsníka.

Chemoterapeutický režim pozostáva z určitého liečebného plánu a pravidelného podávania liekov v opakujúcich sa intervaloch po stanovenú dobu. Chemoterapiu možno podávať podľa rôznych harmonogramov – raz týždenne, raz za dva týždne, raz za tri týždne alebo dokonca raz za štyri týždne. Medzi bežné lieky na rakovinu prsníka patria:

  • kapecitabín (Xeloda)
  • karboplatina
  • cisplatina (Platinol)
  • cyklofosfamid (Neosar)
  • docetaxel (Taxotere)
  • doxorubicín (Adriamycín)
  • pegylovaný lipozomálny doxorubicín (Doxil)
  • epirubicín (Ellence)
  • fluórouracil (5-FU, Adrucil)
  • gemcitabín (Gemzar)
  • metotrexát
  • paklitaxel (Taxol)
  • na proteíny viazaný paklitaxel (Abraxane)
  • vinorelbín (Navelbine)
  • eribulín (Halaven)
  • ixabepilón

Pacient môže užívať jeden liek naraz alebo kombináciu rôznych liekov v rovnakom čase. Podľa výskumu je kombinácia určitých liekov niekedy účinnejšia než jednotlivé lieky pre adjuvantnú terapiu. Následné liečivá alebo kombinácia liekov sa môže použiť na adjuvantnú terapiu na liečbu rakoviny prsníka (adjuvantný protokol):

  • AC (doxorubicín a cyklofosfamid)
  • AC alebo EC (epirubicín a cyklofosfamid) a následne T (doxorubicín a cyklofosfamid, nasledovaný paklitaxelom alebo docetaxelom alebo opačne)
  • CAF (cyklofosfamid, doxorubicín a 5-FU)
  • CEF (cyklofosfamid, epirubicín a 5-FU)
  • CMF (cyklofosfamid, metotrexát a 5-FU)
  • ES (epirubicín, cyklofosfamid)
  • TAC (docetaxel, doxorubicín a cyklofosfamid)
  • TC (docetaxel a cyklofosfamid)

Terapie, ktoré sa zameriavajú na receptor HER2 možno podávať s chemoterapiou pre HER2-pozitívny karcinóm prsníka. Kombinovaný protokol pre HER2-pozitívnu rakovinu prsníka môže zahŕňať:

  • ACTH (doxorubicín, cyklofosfamid, paklitaxel, trastuzumab)
  • TCH (docetaxel, karboplatina, trastuzumab)
  • THP (paklitaxel alebo docetaxel, trastuzumab, pertuzumab)
  • TCHP (docetaxel, karboplatina, trastuzumab, pertuzumab)

Vedľajšie účinky chemoterapie závisia od jednotlivca, od zvolených liekov a od časového rozvrhu i použitého dávkovania. Vedľajšie účinky môžu zahŕňať únavu, riziko infekcie, nevoľnosť a vracanie, vypadávanie vlasov, stratu chuti do jedla a hnačku. Týmto nežiadúcim účinkom možno často úspešne predchádzať alebo zvládnuť počas liečby vďaka podporným liekom. Zvyčajne odoznejú, akonáhle sa ukončí liečba. Zriedkavo môže dôjsť k dlhodobým vedľajším účinkom ako je poškodenie srdca, poškodenie nervov alebo sekundárne nádory. Mnohí pacienti sa počas chemoterapie cítia dobre a dokážu sa aktívne starať o rodinu, pracovať a cvičiť – aj počas liečby. Samozrejme, osobná skúsenosť každého pacienta sa môže líšiť.

Hormonálna terapia

Hormonálna terapia nazývaná aj endokrinná terapia je účinná liečba pri väčšine nádorov, ktoré boli pozitívne testované na estrogénové alebo progesterónové receptory (sú teda ER-pozitívne alebo PR-pozitívne). A to rovnako pri rakovine v ranom štádiu aj pri metastatickom karcinóme prsníka. Tento typ nádoru využíva hormóny ako palivo pre svoj rast. Blokovanie hormónov môže pomôcť pri prevencii recidívy rakoviny ako aj pri liečbe rakoviny prsníka, ak ide o ochorenie v ranom štádiu alebo ako súčasť chemoterapie – adjuvantnej alebo neoadjuvantnej. Hormonálna terapia je tiež účinná na liečbu metastázujúcej rakoviny prsníka, pri zmenšovaní nádoru a pri zlepšení príznakov spojených s nádorom.

Tamoxifen

Tamoxifen je liek, ktorý bráni estrogénu naviazať sa na rakovinové bunky. Je to účinné pri znížení rizika recidívy v prsníku, ktorý bol rakovinou postihnutý, tiež rizika rozvinutia rakoviny v druhom prsníku a zároveň rizika vzdialenej recidívy. Je tiež overené, že dokáže znížiť riziko rakoviny prsníka u žien s vysokým rizikom pre rozvoj rakoviny prsníka a pre zníženie rizika lokálnej recidívy pre ženy s DCIS, ktoré podstúpili lumpektómiu. Tamoxifen je tiež účinná liečba metastatickej rakoviny prsníka s pozitivitou hormonálnych receptorov.

Tamoxifen je tabletka, ktorá sa užíva denne orálne. Užívanie iných liekov alebo výživových doplnkov môže interferovať s tamoxifenom. Bežné vedľajšie účinky tamoxifenu zahŕňajú návaly tepla, suchosť pošvy, výtok alebo krvácanie. Veľmi zriedkavé riziká sú nádorové ochorenie sliznice maternice, šedý zákal aj krvné zrazeniny. Avšak tamoxifen môže zlepšiť zdravie kostí a hladiny cholesterolu. Je tiež účinný pri liečbe rakoviny prsníka ako u žien pred menopauzou, tak po menopauze.

Inhibítory aromatázy

Inhibítory aromatázy (AI) zvyšujú množstvo estrogénu vytváraného inde ako vo vaječníkoch u žien po menopauze, a to zablokovaním enzýmu aromatázy, ktorý mení slabé mužské hormóny nazývané androgény na estrogén, keď už vaječníky prestali tvoriť počas menopauzy estrogén. Medzi takéto lieky patria anastrozol (Arimidex), letrozol (Femara) a exemestan (Aromasin). Všetky inhibítory aromatázy sú tabletky užívané orálne. Liečba inhibítormi aromatázy, buď samostatne alebo po tamoxiféne, je účinnejšia než čisto tamoxifenová, pokiaľ ide o zníženie rizika recidívy u žien po menopauze. Inhibítory aromatázy sú účinnou liečbou aj pri metastatickej rakovine prsníka s pozitivitou hormonálnych receptorov.

Vedľajšie účinky inhibítorov aromatázy môžu zahŕňať bolesť svalov a kĺbov, návaly tepla, suchú vagínu, zvýšené riziko vzniku osteoporózy a zlomenín kostí, zvýšené hladiny cholesterolu v krvi. Podľa testov pôsobia všetky tri inhibítory aromatázy rovnako a majú podobné vedľajšie účinky. Avšak ženy, ktoré pociťujú nežiadúce vedľajšie účinky pri užívaní jedného lieku, môžu mať z nejasných dôvodov menej vedľajších účinkov pri inom AI. Ženy, ktoré ešte neprešli menopauzou, by nemali užívať inhibítory aromatázy, pretože neblokujú účinky estrogénu tvoreného vo vaječníkoch. Lekári často monitorujú hladiny estrogénu v krvi u žien, ktoré prestali menštruovať iba nedávno, alebo u žien, u ktorých sa menzes zastavil pri chemoterapii. Potrebujú totiž overiť, že vaječníky viac netvoria žiaden estrogén.

Ženy, ktoré už majú po menopauze a majú predpísanú hormonálnu terapiu majú niekoľko možností. Môžu začať s AI terapiou, ktorá trvá do 5 rokov. Začať liečbu tamoxifenom na 2 až 3 roky a potom prejsť na AI na 2 až 3 roky. Prípadne užívať 5 rokov tamoxifen a potom prejsť ďalších 5 rokov na AI. V tomto prípade sa liečba označuje ako predĺžená hormonálna terapia. Nedávny výskum preukázal, že užívanie tamoxifenu do 10 rokov môže naviac znížiť riziko recidívy po diagnostikovaní rakoviny prsníka v ranom štádiu, hoci sa s dlhšou dobou trvania liečby zvyšujú aj vedľajšie účinky.

Hormonálna terapia pre ženy pred menopauzou

Ako už bolo spomenuté vyššie, ženy pred menopauzou by nemali užívať inhibítory aromatázy, pretože táto liečba nie je účinná. Možnosti adjuvantnej hormonálnej terapie pre ženy pred menopauzou sú nasledovné:

  • päť alebo viac rokov tamoxifenu a prechod na AI, keď u nich začne menopauza
  • buď tamoxifen alebo AI v kombinácii s potlačením funkcie vaječníkov. Jeden z najstarších spôsobov hormonálnej liečby pre rakovinu prsníka s pozitivitou hormonálnych receptorov je zastavenie tvorby estrogénu vo vaječníkoch, nazývaná ovariálna supresia. Lieky nazývané gonadotropín alebo tiež analógy uvoľňujúce luteinizačný hormón (GnRH alebo LHRH) zastavia tvorbu estrogénu vo vaječníkoch, čo spôsobí dočasnú menopauzu. Lieky goserelín (Zoladex) a leuprolid (Lupron) sú lieky podávané formou injekcie pod kožu. Takto možno zastaviť vaječníky v tvorbe estrogénov na jeden až tri mesiace. Najčastejšie sa podávajú s tamoxifenom alebo AI ako súčasť adjuvantnej terapie rakoviny prsníka. Menej bežné je podávanie týchto liekov samostatne. Chirurgické odstránenie vaječníkov, čo je trvalý spôsob na zastavenie funkcie vaječníkov, sa môže v niektorých situáciách tiež zvážiť. Ovariálna supresia alebo ablácia sa používa aj pre ženy pred menopauzou s metastázujúcou rakovinou prsníka, v kombinácii s tamoxifenom alebo AI.

Hormonálna terapia metastázujúcej rakoviny prsníka

Hormonálne terapie sa bežne používajú aj na liečbu metastázujúcej rakoviny prsníka. Možnosti sú nasledovné:

  • tamoxifen
  • ovariálna supresia
  • inhibítory aromatázy (AI)
  • fulvestrant (Faslodex) patrí do skupiny blokátorov estrogénov (antiestrogén bez estrogénnej aktivity známy aj pod označením SERD – selective estrogen receptor downregulator). Na rozdiel od iných orálnych hormonálnych terapií, ktoré sa používajú na liečbu rakoviny prsníka, sa fulvestrant podáva mesačne ako injekcia do svalu. Najčastejšie ide o dve injekcie aplikované každé 2 týždne v troch dávkach. Podľa výskumu môže fulvestrant pôsobiť lepšie, ak sa skombinuje s inými liekmi ako napríklad palbociclib (Ibrance) alebo AI.
  • ďalšie hormonálne terapie používané na liečbu metastázujúcej rakovine prsníka po AI, fulvestrante, tamoxifene a cielenej terapii zahŕňajú megestrol acetát (Megace)a estradiol vo vysokých dávkach, čo je náhrada estrogénu.

Cielená terapia

Cielená terapia je liečba, ktorá sa zameriava na špecifické rakovinové gény, proteíny alebo tkanivové prostredie, ktoré prispievajú k rastu a prežitiu rakoviny. Tieto liečby sú veľmi sústredené a fungujú inak ako chemoterapia. Tento typ liečby blokuje rast a šírenie rakovinových buniek a zároveň obmedzuje poškodenie zdravých buniek.

Výskum ukazuje, že nie všetky nádory majú rovnaké ciele. Aby lekár našiel tú najefektívnejšiu liečbu, musí urobiť testy na identifikovanie génov, proteínov a iných faktorov v nádore.

Prvou schválenou cielenou terapiou rakoviny prsníka bola hormonálna terapia. Následne bola schválená aj HER2 cielená liečba, a to pre liečbu HER2-pozitívnej rakoviny prsníka. Novšie lieky, vrátane palbociclibu (Ibrance) a everolimu (Afinitorm) sú cielenou liečbou pre metastatické ER-pozitívne HER2-negatívne karcinómy prsníka. Cielená liečba sa používa aj na prevenciu rastu rakoviny, ktorá sa rozšírila do kostí a pre udržanie zdravia kostí.

HER2 cielená terapia

  • Trastuzumab sa používa jednak na liečbu pokročilej HER2-pozitívnej rakoviny prsníka, jednak pri adjuvantnej terapii nemetastázujúcej HER2-pozitívnej rakoviny prsníka. Pacienti v I až III štádiu rakoviny prsníka dostávajú kombinovanú liečbu s trastuzumabom, častokrát ide o kombináciu trastuzumabu s chemoterapiou, a po preliečení ešte jeden rok adjuvantnej liečby trastuzumabom. Pri metastázujúcej rakovine možno podávať trastuzumab v kombinácii s rôznymi typmi chemoterapie. Pacienti užívajúci trastuzumab majú malé (2% až 5%) riziko srdcových problémov. Toto riziko sa zvyšuje, ak má pacient iné rizikové faktory na ochorenie srdca alebo podstupuje chemoterapiu, ktorá rovnako zvyšuje riziko srdcových problémov. Tieto problémy môžu pominúť a sú liečiteľné.
  • Pertuzumab (Perjeta) je určený na liečbu pokročilej rakoviny prsníka, skúmajú sa možnosti liečby ochorenia v ranej fáze. Podľa výsledkov výskumov, ak pridáte pertuzumab k trastuzumabu a chemoterapii pri pokročilej rakovine prsníka, ktorá nebola doteraz liečená ani chemoterapiou či trastuzumabom, zvyšuje efektivitu liečby a predĺži život len s niekoľkými málo ďalšími vedľajšími účinkami. Na základe údajov, kombinácia trastuzumabu, pertuzumabu a chemoterapie sa stal štandardnou starostlivosťou pri liečbe neliečenej pokročilej rakoviny prsníka.
  • Ado-trastuzumab emtazín alebo T-DM1 (Kadcyla) sa používa na liečbu metastatického karcinómu prsníka u pacientov, ktorí už boli liečení trastuzumabom a chemoterapiou buď s paklitaxelom alebo docetaxelom. T-DM1 je liek, ktorý je kombináciou trastuzumabu v spojení s typom chemoterapie. Tým sa umožní lieku doručiť chemoterapiu k rakovinovým bunkám a súčasne zmenší prijímanie chemoterapie zdravými bunkami. T-DM1 sa dáva do žily každé 3 týždne. Testuje sa aj podávanie T-DM1 ako liečby rakoviny prsníka v ranom štádiu.
  • Lapatinib (Tykerb) je dostupný pre ženy s HER-2 pozitívnou metastatickou rakovinou prsníka, keď už trastuzumab a pertuzumab v kombinácii s docetaxelom nie je účinný pri kontrole rakovinového rastu. Kombinácia lapatinibu a chemoterapie kapekitabínu sa používa na liečbu pokročilej alebo metastatickej HER-2 pozitívnej rakoviny prsníka, keď už pacient podstúpil chemoterapiu a trastuzumab. Kombinácia lapatinibu a letrozolu sa používa aj na metastázujúcu HER-2 pozitívnu a ER-pozitívnu rakovinu. Lapatinib sa používa aj v kombinácii s trastuzumabom pre pacientov, ktorých nádor rastie napriek liečbe trastuzumabom. Lapatinib sa používa ako nasledujúca liečba po T-DM1. Lapatinib tiež dokáže preniknúť až do mozgu a možno ho použiť pri liečbe HER2-pozitívnej rakoviny prsníka, ktorá sa rozšírila do mozgu.

Cielená terapia metastatickej rakoviny prsníka s pozitivitou hormonálnych receptorov

  • Palbociclib je cielená liečba používaná ako počiatočná liečba v kombinácii s inhibítorom aromatázy letrozolom. Palbociclib sa zameriava na proteín v nádorových bunkách prsníka s názvom CDK4/6, ktorý môže stimulovať rast rakovinových buniek. Táto kombinovaná liečba je možnosťou pre ženy, ktoré už sú v menopauze a majú ER-pozitívnu, HER2-negatívnu metastázujúcu rakovinu prsníka. Palbociclib má vo všeobecnosti iba málo nežiadúcich účinkov. Môže mať za následok pokles buniek v tele, ktoré bojujú s infekciou. Napriek tomu sa nezdá, že by zvyšovali riziko infekcie.
  • Everolimus je cielená terapia používaná v kombinácii s AI exemestan pri ER-pozitívnej, HER2-negatívnej rakovine prsníka, ktorá narástla napriek liečbe iným AI. Everolimus sa zameriava na proteín nazývaný mTOR, ktorý je dôležitý, pokiaľ ide o odolnosť rakovinových buniek voči hormonálnej liečbe. Vedľajšie účinky everolimu môžu zahŕňať vredy v ústach a zriedkavo zápal pľúc nazývaný intersticiálna pneumónia.

Cielená liečba zameraná na osteoklasty (lieky, ktoré blokujú deštrukciu kostí)

  • Bisfosfonáty sú lieky, ktoré blokujú osteoklasty, bunky zodpovedné za ničenie kostí. Bisfosfonáty sa bežne používajú v nízkych dávkach na prevenciu a liečbu osteoporózy. Osteoporóza je rednutie kostí. U žien s rakovinou prsníka, ktorá sa rozšírila do kostí, zmiernili vyššie dávky bisfosfonátov vedľajšie účinky rakoviny v kostiach , ako lámanie kostí a bolesť. Pamidronát (Aredia) a kyselina zoledrónová (Zometa) sú dva intravenózne bisfosfonáty používané na liečbu metastáz rakoviny prsníkov do kostí. Tieto lieky môžu byť tiež schopné znížiť recidívu rakoviny prsníka, najmä v kostiach, ak je podávaná po liečbe u žien po menopauze. Hoci výskum ohľadom tohto účinku je rozporuplný.
  • Denosumab (Xgeva) ďalšia cielená liečba zameraná na osteoklasty, nazývaná inhibítor RANK ligand. Nedávne štúdie preukázali, že denosumab funguje dobre na liečbu rakoviny prsníka s metastázami do kostí. Môže byť lepšia ako bisfosfonáty pri kontrole symptómov kostných metastáz. Denosumab je tiež účinný pri liečbe osteoporózy a študuje sa ako liečba rakoviny prsníka v ranom štádiu.

Starostlivosť a ošetrovanie symptómov a vedľajších účinkov vyplývajúcich z liečby rakoviny prsníka

Rakovina a jej liečba spôsobuje symptómy a vedľajšie účinky. Pri liečbe, ktorej účelom je spomaliť, zastaviť alebo eliminovať rakovinu, je dôležitá aj druhá časť starostlivosti o pacienta s rakovinou, a to uľaviť od nežiadúcich symptómov a vedľajších účinkov. Tento prístup sa nazýva podporná alebo paliatívna starostlivosť, a zahŕňa podporu pacienta a jeho fyzických, emocionálnych a sociálnych potrieb.

Paliatívna starostlivosť je každá liečba zameraná na zmiernenie symptómov, zlepšenie kvality života a na podporu pacienta a rodiny. Každému človeku, bez ohľadu na vek alebo typ a stupeň rakoviny, by mala byť poskytnutá paliatívna starostlivosť. Najvhodnejšie je, začať s paliatívnou starostlivosťou čo najskôr, hneď ako v procese liečby rakoviny vyvstane potreba. Ľudia mnohokrát podstupujú liečbu rakoviny a súčasne liečbu na zmiernenie vedľajších účinkov. Pacienti, ktorým sú poskytnuté obe liečby, mávajú menej závažných symptómov, lepšiu kvalitu života a sú spokojnejší s liečbou.

Paliatívne ošetrovanie sa môže výrazne líšiť a zahŕňa lieky, podporu ohľadom výživy, relaxačné techniky, emocionálnu podporu a iné formy terapií.

Recidivujúca rakovina prsníka

Ak sa rakovina vráti po liečbe určenej pre ochorenie v ranom štádiu, nazýva sa recidivujúca či rekurentná rakovina. Keď sa karcinóm prsníka opakuje, môže sa vrátiť do týchto častí tela:

  • To isté miesto ako pôvodný nádor, vtedy sa označuje ako lokálna recidíva.
  • Hrudná stena alebo lymfatické uzliny pod pazuchou alebo v hrudi. Vtedy sa označuje ako regionálna recidíva.
  • Iné miesto, vrátane vzdialených orgánov ako sú kosti, pľúca, pečeň a mozog. Tento stav sa nazýva vzdialená recidíva alebo metastatická recidíva.

Keď dôjde k recidíve rakoviny prsníka, začína znovu cyklus testov, aby sa lekári o recidíve dozvedeli čo najviac. Testovanie môže zahŕňať zobrazovacie testy. Môže byť potrebná ďalšia biopsia na potvrdenie recidivujúcej rakoviny prsníka a na zistenie charakteru rakoviny.

Po ukončení testov lekár znovu s pacientom preberie možnosti liečby. Liečebný plán (liečebný protokol) môže obsahovať hore popísané postupy – operáciu, rádioterapiu, chemoterapiu, cielenú terapiu a hormonálnu terapiu, možno však budú skombinované inak alebo budú lekári postupovať pri liečbe iným tempom. Možnosti liečby pri recidivujúcej rakovine prsníka závisia od nasledovných faktorov:

  • predošlá liečba (liečby) pôvodnej rakoviny
  • uplynulá doba od pôvodnej diagnózy
  • miesto recidívy
  • charakter nádoru, ako napríklad stav ER, PR a HER2

Ženy s recidivujúcou rakovinou prsníka častokrát zažívajú pochybnosti a strach. Je potrebné, aby sa pacient obrátil na lekára a zveril sa mu so svojimi pocitmi, môže rovno požiadať alebo lekár navrhnúť možnosti, ako sa so situáciou vyrovnať.

Možnosti liečby lokálnej alebo regionálnej recidivujúcej rakoviny prsníka

Lokálna alebo regionálna recidíva je mnohokrát zvládnuteľná a liečiteľná. Možnosti liečby sú nasledovné:

  • U žien s lokálnou recidívou v prsníkoch po iniciálnej liečbe s lumpektómiou a adjuvantnou rádioterapiou, je odporúčanou liečbou mastektómia. Pri tejto liečbe sa zvyčajne rakovina úplne odstráni.
  • U žien s lokálnou alebo regionálnou recidívou v hrudnej stene po iniciálnej mastektómii, je odporúčanou liečbou chirurgické odstránenie recidívy a následná rádioterapia hrudnej steny a lymfatických uzlín. Ak už však bola pri počiatočnej rakovine podaná rádioterapia, nejde o vhodné riešenie. Rádioterapiu nemožno zvyčajne podať v plnej dávke na rovnakom mieste viac ako jeden raz.
  • Iné formy liečby používané na zníženie šance vzdialenej recidívy do budúcnosti zahŕňajú rádioterapiu, chemoterapiu, hormonálnu terapiu a cielenú terapiu. Používajú sa v závislosti na nádore a type liečby, ktorú pacient dostal predtým.

Nech už lekár a pacient zvolia akýkoľvek liečebný plán, je dôležitá aj paliatívna starostlivosť potrebná na zmiernenie príznakov a vedľajších účinkov terapie.

Metastatický karcinóm prsníka

Ak sa rakovina rozšírila do inej oblasti v tele alebo sa vrátila do vzdialenej oblasti, označuje sa ako metastatický karcinóm prsníka či metastatické štádium rakoviny prsníka. V súčasnosti je metastatická rakovina prsníka považovaná za nevyliečiteľnú, hoci je zvyčajne po určitú dobu liečiteľná a kontrolovateľná. Niektorí pacienti žijú ešte roky po tom, čo sa u nich objavilo metastatické štádium rakoviny prsníka, v závislosti od mnohých faktorov.

Lekári môžu odporučiť liečebný plán skombinovaný zo systémovej liečby, ako napríklad chemoterapia, hormonálna terapia a cielené terapie. Rádioterapiu a chirurgický zákrok možno použiť v určitých situáciách u žien s metastatickou rakovinou prsníka. Dôležitá je aj paliatívna starostlivosť, na uľavenie od symptómov a vedľajších účinkov. Napríklad, rádioterapia sa často používa na ošetrenie bolestivých kostných metastáz.

Pre väčšinu pacientov je diagnostikovanie metastatickej rakoviny veľmi stresujúce a ťažko stráviteľné. Preto je dôležité, aby pacient aj rodina o chorobe hovorili, či už s lekármi, inými pacientmi alebo so psychológom.

Ak liečba zlyhá

Zotavenie sa z rakoviny nie je vždy možné. Ak rakovinu nemožno vyliečiť alebo dostať pod kontrolu, nazýva sa ochorenie pokročilé alebo terminálne. V určitom bode sa stávajú možnosti liečby veľmi obmedzené a rakovinu možno už iba ťažko kontrolovať.

Táto diagnóza je stresujúca a hovoriť o rakovine v pokročilom štádiu je pre mnohých ľudí zložité. Je však dôležité vyjadriť svoje pocity, želania a starosti. Zdravotný tím je tu na to, aby pacientom pomohol. Veľmi dôležité je, aby sa človek cítil po fyzickej stránke dobre a nepociťoval bolesť.

Pacienti, ktorí majú pokročilé štádium rakoviny a u ktorých sa očakáva, že budú žiť menej ako šesť mesiacov, môžu zvažovať paliatívnu starostlivosť nazývanú hospicová starostlivosť. Ide o zariadenie, ktoré poskytuje komplexnú starostlivosť o terminálne chorých pacientov v posledných chvíľach ich života.

Máte otázku týkajúcu sa tejto témy? Pýtajte sa


Zatiaľ bez hodnotenia

Podporte eOtazky lajkom

Čítajte viac

Blízke témy