Ryšavé vlasy a gény
Štúdie z roku 1997 preukázali spojitosť medzi farbou vlasov a pokožky a génom MC1R (receptor melanokortínu 1). Farba vlasov závisí od pigmentu, melanínu, ktorý produkujú bunky zvané melanocyty. Tieto melanocyty produkujú dva druhy melanínu: eumelanín (zodpovedný za tmavé vlasy) a pheomelanín (červenkastý pigment). Kombináciou týchto melanínov vznikajú rôzne farby a ich odtiene. Prevaha pheomelanínu dáva ľuďom svetlú pokožku, pehy a ryšavé vlasy. Gén MC1R produkuje proteín, melanokortín, ktorý premieňa pheomelanín na eumelanín, takže je eumelanínu vo vlasoch viac. Pomáha pri ochrane pred UV žiarením a trochu chráni vlasy a pokožku pred externým poškodením. No ak gén MC1R nefunguje a neplní svoju funkciu, výsledkom sú ryšaví ľudia so svetlou pokožkou a pehami.
Títo ľudia majú väčšiu náchylnosť na rakovinu pokožky, melanóm. Všetci sme od svojich rodičov dostali dva typy MC1R génov: obidva typy môžu byť štandardné, alebo jeden štandardný a jeden nefunkčný alebo obidva nefunkčné.
- V prvom prípade nastáva normálna situácia, jedinci majú plavé, hnedé alebo čierne vlasy a pokožku, ktorá sa rýchlo opáli.
- V druhom prípade nastáva rovnaká situácia, no pokožka býva zväčša pehavá.
- V treťom prípade budú mať ľudia pehy, ryšavé vlasy a svetlú pokožku. Títo ľudia bývajú citlivejší na bolesť.
Nefunkčná varianta MC1R génu pravdepodobne vznikla v dobe ľadovej počas migrácií do zamrznutých oblastí v Európe, kde boli ľudia vystavení menšiemu množstvu slnečného žiarenia, čo mohlo zapríčiniť túto mutáciu. Tento druh MC1R génu bol nájdený v pozostatkoch neandrtálskych mužov, ktorí žili pred 40 000 rokmi. Domnievame sa preto, že mnohí z nich boli ryšaví. Zmutovaný MC1R gén sa môže dediť niekoľko generácií, bez toho aby sa čo i len raz preukázal. Nachádza sa v ľudskom genóme a ak je jedným z dvoch génov zdedených po otcovi alebo jedným z dvoch zdedených po matke (dohromady 4), dieťa má 25% šancu, že bude ryšavé.
Vyskytujú sa aj prípady, kedy je dieťa ryšavé bez toho, aby malo ryšavých príbuzných alebo predkov.
